Môj profil 
Predplatné
Konštatoval, že po období, keď vyšehradské štáty rovnako, aj keď s rozličnou mierou intenzity, v deklaráciách týkajúcich sa Ukrajiny podporovali jej územnú celistvosť a proeurópske smerovanie, možno v posledných rokoch hovoriť o diferenciácií v rámci V4.
Poľsko-ukrajinské spory sa podľa jeho slov týkajú primárne otázok interpretácie zložitých stránok spoločnej minulosti.
“Zločiny spáchané príslušníkmi OUN-UPA voči poľskému obyvateľstvu na Volyni, ale takisto aj vo východnej Haliči; na druhej strane však takisto ukrajinská strana hovorí o ukrajinských obetiach počas druhej svetovej vojny, spôsobených rozličnými poľskými jednotkami, ako aj o vraždách civilného obyvateľstva v dnešnom východnom Poľsku, a napokon deportáciách ukrajinského obyvateľstva z pohraničných oblastí v rámci tzv. Akcie Visla v roku 1947 na územia na západe a severe dnešného Poľska, ktoré Poľsko po druhej svetovej vojne získalo od Nemecka,” uviedol Marušiak.
Táto sporná interpretácia historických udalostí však podľa neho zatiaľ nemá výraznejší vplyv na poľsko-ukrajinskú spoluprácu bezpečnostných otázkach, kde Poľsko podporuje pozíciu Ukrajiny v spore s Ruskom.
“V Poľsku sa objavujú protiukrajinské nálady – tie vyplývajú nielen z veľmi emocionálneho charakteru diskusie o minulosti počas druhej svetovej vojny a tesne po nej, ale aj z prílevu ukrajinskej pracovnej sily na poľský trh, ktorá má nižšie mzdové nároky ako Poliaci,” vysvetlil politológ.
Ďalej povedal, že v prípade Maďarska spory vyvoláva zákon o vzdelávaní, kde Ukrajina presadzuje posilnenie vyučovania ukrajinčiny v školách pre deti príslušníkov národnostných menšín, čo je však podľa neho vyvolané aj skutočnosťou, že ovládanie ukrajinčiny ako štátneho jazyka je v etnicky zmiešaných regiónoch na veľmi slabej úrovni.
“Na druhej strane sa čas od času objavujú požiadavky na vytvorenie územnej autonómie – tzv. Potiského autonómneho okresu – na tých častiach Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, kde sú zastúpení príslušníci maďarského etnika. Citlivou otázkou je aj skutočnosť, že podstatná časť príslušníkov tamojšej maďarskej menšiny disponuje popri ukrajinskom aj maďarským občianstvom, čo aj v súvislosti s udalosťami v Gruzínsku v roku 2008 a na Kryme v roku 2014 musí vyvolávať obavy ukrajinských úradov. Maďarsko v súvislosti so zákonom o vzdelávaní a so snahami Ukrajiny postihovať dvojaké občianstvo, ktoré ukrajinská legislatíva nepripúšťa, vyvíja nátlak na Ukrajinu prostredníctvom blokovania jej spolupráce s NATO. Tam teda je napätie vo vzťahoch s Ukrajinou vážnejšie ako v prípade Poľska,” priblížil Marušiak.
K slovenskému predsedníctvu uviedol, že v publikovaných materiáloch, týkajúcich sa priorít na roky 2018-19, explicitne Ukrajinu nespomína. “Na druhej strane vzťahy so štátmi západného Balkánu a Východného partnerstva sú spomínané v časti nazvanej Bezpečné prostredie, čo už evokuje narastajúcu úlohu bezpečnostných faktorov,” poznamenal politológ.
Podľa jeho vyjadrenia v slovensko-ukrajinských vzťahoch absentujú také silné emocionálne momenty ako v prípade Poľska a najnovšie Maďarska.
“Slovensko už len tým, že sa nepripojilo k maďarským a rumunským protestom proti školskému zákonu na Ukrajine, jej dalo najavo svoju tichú podporu v tejto otázke. Na druhej strane, Slovensko podobne ako Maďarsko má záujem na rozvíjaní dobrých vzťahov s Ruskom, zároveň však za svoju prioritu považuje aj stabilitu Ukrajiny ako svojho východného suseda. Cez územie SR sa prepravujú dodávky zemného plynu pre Ukrajinu. Slovensko má potenciál na vedenie dialógu s Ukrajinou v mene V4, ktorý bude založený na pragmatických záujmoch. Plusom Slovenska môže byť aj to, že na rozdiel od Maďarska a Poľska nie je považované za problematického člena EÚ,” dodal Marušiak.
.jpg)
.JPG)
