Pokračuje povstanie v Rusku? Faktor Djumin

Čo to znamená? Zbožné želanie alebo znalosť niektorých procesov, ktoré v Rusku prebiehajú? A aké procesy to sú?

Na prvý pohľad Prigožinova vzbura a jej neúspech neoslabili Putinovu moc a vnútornú stabilitu Ruska, ale naopak, posilnili ju. Prigožin a Wagner fakticky vytvorili “štát v štáte” – s vlastnou armádou a médiami. Bola to časovaná bomba pod stabilitou Ruska, ktorá musela skôr či neskôr vybuchnúť. Čo sa aj stalo 23. – 24. júna. Vzbura sa však skončila neúspechom a nakoniec bol tento “alternatívny štát” prakticky zničený. Prigožin bol poslaný do exilu, PMC Wagner fakticky prestala existovať. Aspoň vo svojej predchádzajúcej podobe. Áno, všetko, čo sa dialo navonok, vyzeralo pre Putina z imidžového hľadiska zle – vzbúrenci, ktorí sa nestretli s takmer žiadnym odporom, sa takmer dostali k Moskve a zastavili sa až po rokovaniach s lídrom cudzej krajiny. V skutočnosti však Putin bez jediného výstrelu a bez presunu vojsk z frontu zlikvidoval veľmi nebezpečný problém v podobe Prigožina a Wagnera a potlačil povstanie nie vojensky, ale politicky. Čo, mimochodom, už niektorí blízki kremeľskí hovorcovia rozohrali v duchu: “Putin preukázal múdrosť, a nie krvilačnosť, vyriešil problém bez toho, aby ho doviedol až k masovej bratovražde.

Okrem toho, čo bolo pre mnohých prekvapením, elita a verejnosť prejavili Putinovi vysokú podporu. Navyše nemožno vylúčiť, že teraz, v dôsledku obáv z nepokojov, sa táto podpora môže ešte zvýšiť. Pokiaľ ide o bezpečnostné zložky a armádu, hoci sa objavili otázky, prečo sa nepostavili na odpor povstalcom, nikto sa nepostavil na Prigožinovu stranu a verejne všetky vyhlásenia predstaviteľov armády a bezpečnostných zložiek boli proti povstalcom.

To všetko predurčovalo jeho neúspech. A navonok to vyzerá tak, že Putinova pozícia a stabilita jeho moci sa posilnili.

Toto tvrdenie je však pravdivé len v jednom prípade – ak Prigožin spustil vzburu na vlastné riziko, ako jediný iniciátor a bez podpory vplyvných členov ruskej elity. Taký je oficiálny názor.

Nemusí to tak byť

Prigožin v skutočnosti už dlho otvorene viedol vlastný boj, ale štát nijako nezasahoval, naopak, naďalej mu dodával zbrane a peniaze a umožnil mu viesť masívnu kampaň na oslavu Wagnera a diskreditáciu armády. To by sa, prirodzene, nemohlo stať, keby Prigožin nemal vplyvných mecenášov.

Pozoruhodné je aj správanie siete telegramových kanálov, ktoré používali na chválu Prigožina a Wagnera, čím im účinne pomáhali vytvárať “štát v štáte” a pripravovať povstanie. Teraz vedú masívnu kampaň s cieľom “pochopiť oprávnené požiadavky a rozhorčenie z problémov v spoločnosti a v armáde” povstalcov a uskutočniť personálne zmeny.

V centre tejto kampane je postava gubernátora mesta Tula a bývalého Putinovho ochrankára Alexeja Djumina, ktorého sieť telegramových kanálov “Prigožin” teraz aktívne podporuje, aby nahradil Šojgua na poste ministra obrany.

Djumin je považovaný za vplyvného človeka a politickí analytici ho označujú za jedného z možných Putinových nástupcov. Je spájaný so šéfom Rosgvardie Zolotovom. Niektorí pozorovatelia sa tiež domnievajú, že Djumina a Prigožina protežuje Kovalčuk, jeden z najvplyvnejších ľudí v Putinovom okolí.

Ak je Djumin skutočne za Wagnerovcami a Prigožinom, potom sa nezdá byť logický návrh, že by teraz mohol byť vymenovaný za ministra obrany. Naopak – logicky by mal byť nejako potrestaný, pretože nadriadení sú vždy zodpovední za činy svojich zverencov.

Čo sa deje v pozadí

Extrémne nebezpečenstvo pumpovania zbraní, ľudí a PR do Prigožinovej súkromnej armády bolo spočiatku zrejmé. Ale napriek tomu ju napumpovali. Nie je ťažké si domyslieť ani to, čo sa stane, ak sa Djumin stane ministrom obrany. Okamžite sa celá mediálna mašinéria, ktorá predtým chválila Wagnera, prepne na bezbrehé PR pre Djumina, postaví ho do čela vojny a Putina a všetkých ostatných do úzadia, pričom postupne bude presadzovať líniu, že Putin-Akello sa minul účinkom, a preto treba umožniť mladému vlkovi Djuminovi, aby prevzal moc. V skutočnosti sa história zopakuje s Prigožinom, len na oveľa vyššej úrovni, myslia si komentátori.

Spravodajská stránka Strana uvádza, že ak všetko, čo sa teraz deje budeme vnímať ako pokus časti Putinovho okolia zorganizovať jeho odstránenie od moci, potom má všetko vyššie uvedené svoju logiku.

Po prvé, Putin bol do vojny s Ukrajinou “dtlačený” tým, že mu boli poskytnuté nesprávne počiatočné vstupy. Potom presvedčil Putina, aby vytvoril “štát v štáte” Prigožin. Potom, keď bol tento “štát v štáte” porazený pri vzbure, sa tá istá skupina snaží pomstiť tým, že presadzuje svojich ľudí na kľúčové pozície v štáte, aby sa potom dostala k moci v Rusku, píše Strana.

Nech je to akokoľvek, Djuminovo PR a správanie siete telegramových kanálov Prigožina ukazuje, že hra, ktorá viedla k vzbure v Rusku, pokračuje.

Je možné, že Západ a Ukrajina si uvedomujúc tieto procesy a hovoria, že “ešte nič nie je skončené”.

Vývoj udalostí bude do veľkej miery závisieť od Putinovej reakcie na konanie Djuminovej skupiny (či ho vymenuje za ministra obrany alebo na iný kľúčový post) a globálnejšie od situácie na fronte.

Ak ruská armáda udrží front a neutrpí žiadne vážne porážky, je veľká šanca, že do konca roka sa vojna zastaví a buď sa skončí prímerím kórejského typu, alebo sa jednoducho výrazne zníži intenzita bojov. V oboch prípadoch by sa Putin mohol udržať pri moci a v roku 2024 by mohol byť opätovne zvolený na druhé funkčné obdobie.

Ak však udalosti na fronte zlyhajú a AFU preruší pozemný koridor na Krym, šance tých, ktorí sa snažia o odstránenie Putina od moci, sa výrazne zvýšia.

Viac sa dočítate

Ako prebiehali najdôležitejšie rokovania s Prigožinom

Naozaj to bola Prigožinova vzbura alebo len vopred dohodnutá PSYOP?