Podolínec: Symbol Barbarskej noci i hrdinského odporu veriacich zo Spiša

Kľúčovým miestom týchto represií sa stal kláštor v Podolínci.

Od vzdelanosti k ostnatému drôtu

Podolínsky kláštor, založený v 17. storočí piaristami ako významné európske vzdelávacie centrum a neskôr spravovaný redemptoristami, premenila štátna moc v apríli 1950 na prísne strážené internačné zariadenie. Areál obohnali ostnatým drôtom, okná zabezpečili mrežami a stráž prebrali ozbrojené hliadky.

V objekte bolo sústredených približne 650 kňazov a rehoľníkov z celého Československa. Medzi väznenými boli aj významné osobnosti ako neskorší kardinál Ján Chryzostom Korec či salezián Anton Srholec. Podľa svedectiev Jána Chryzostoma Korca sa však Podolínec paradoxne stal miestom duchovného rastu a vzájomnej solidarity medzi rehoľami, kde internovaní napriek útlaku organizovali prednášky a spoločné modlitby.

Odpor obyvateľstva a tvrdé represie

Násilné vyvážanie rehoľníkov nezostalo bez odozvy miestnych obyvateľov. Veriaci zo severného Spiša, najmä z obcí Lacková, Nižné a Vyšné Ružbachy, vnímali tento krok ako útok na podstatu svojej viery. Mnohí sa pokúsili zasiahnuť priamo v Podolínci alebo narušiť transporty.

Odpor obyvateľstva však režim tvrdo potlačil. Medzi zranenými bol aj Štefan Selep z Lackovej, ktorého po zásahu bezpečnostných zložiek našli v poliach za mestom. Nasledovali razie v obciach a zatýkanie. Približne 45 osôb bolo odvlečených na brutálne výsluchy do Prešova a Popradu. Medzi prenasledovanými bol aj farár Jozef Daniel, ktorého väznenie a neustále sledovanie Štátnou bezpečnosťou trvalo poznačilo.

Odkaz pre dnešok

Internačný tábor v Podolínci fungoval do decembra 1951, neskôr slúžil na internáciu rehoľníčok a po roku 1962 na školské účely. Cirkvi sa vrátil až po páde totality v roku 1989.

Dnes je kláštor v Podolínci nielen historickou pamiatkou, ale predovšetkým mementom odvahy. Udalosti Barbarskej noci a následná solidarita veriacich pripomínajú silu duchovného odporu voči totalite a zostávajú dôležitou súčasťou kolektívnej pamäti Spiša i celého Slovenska.

Spracoval: Radoslav Babjarčík

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk