Podľa Chmelára a Hrabka budú pozície Mayovej po voľbách slabšie ako dnes

Bratislava 8. júna 2017 (TASR/HSP/Foto: Juraj Hrabko Facebook)

Keď britská premiérka Theresa Mayová v apríli tohto roka iniciovala vypísanie predčasných parlamentných volieb už v júnovom termíne, odôvodnila to potrebou posilniť svoj mandát pred rokovaniami o brexite. Hoci v tom čase prieskumy ukazovali jej Konzervatívnej strane obrovský náskok pred konkurenčnými labouristami, v priebehu dvoch mesiacov sa takmer celý stratil a ukazuje sa, že premiérka svoj mandát zrejme ešte oslabí. „Už dnes sa zoskupujú sily, ktoré smerujú k tomu, že sa zdá pravdepodobnejšie, že novú vládu bude zostavovať líder Labour Party Jeremy Corbyn,“ povedal v TABLET.TV politický analytik Eduard Chmelár.

Takýto scenár predpokladá, že väčšinu v parlamente budú mať sily naladené proti aktuálnej premiérke, teda labouristi, škótski nacionalisti a liberáli, ktorí by mohli vytvoriť koaličnú vládu.

„Corbyn na vás pôsobí, akoby ani nebol líder, ale nejaký akademik alebo dobrácky deduško. Mayová je preexponovaná, preafektovaná. Snaží sa napodobiť Margaret Thatcherovú, ale je to skôr jej karikatúra,“ komentoval Chmelár vystupovanie kľúčových britských politických lídrov. Za fakt, ktorý môže o voľbách rozhodnúť, však pokladá najmä témy krátkej, ale intenzívnej kampane. Hoci sa očakávalo, že to bude v prvom rade brexit, napokon ho zatienili domáce témy.

„Labouristi a konzervatívci sa nehádali o brexite, obidve strany to rešpektovali. Odchýlky boli v tom, že Corbyn je za čo najlepšie vzťahy s Európskou úniou, ale Mayová hovorí, že je lepšia žiadna dohoda ako zlá dohoda. Je pripravená rozbiť to na márne kúsky,“ vysvetľuje Chmelár.

„Pre Európsku úniu môžu byť tieto voľby dôležité iba z pohľadu brexitu, inak nám môže byť jedno, kto ich vyhrá. Či bude premiér podporovaný jednou stranou alebo koaličnou vládou. Koaličná vláda by z pohľadu brexitu možno bola pre Európsku úniu najvýhodnejšia,“ doplnil Chmelára publicista Juraj Hrabko.

„Na základe predbežných prieskumov si myslím, že sa dočkáme koaličnej vlády. Ale ja si predsa len myslím, že nebude jedno, kto vyhrá,“ nadviazal Chmelár. „Premiérka Theresa Mayová vyhlásila tieto voľby, keď si bola istá, a s ňou všetci analytici, že jej náskok je obrovský. A keďže voľby mali byť už o niekoľko týždňov, zdalo sa, že nie je čo riešiť. Stalo sa niečo, čo na mnohých pôsobí ako zázrak alebo šok. Šéf labouristov Corbyn je v istom zmysle už dnes morálnym víťazom, keďže sa dokázal ku konzervatívcom veľmi tesne priblížiť,“ povedal Chmelár.

Dodal, že záleží na šikovnosti lídrov a ich tímov, kto určuje politické témy. „V tomto prípade ich určoval Corbyn. Jeho tím prichytil Mayovú pri klamstve. Sľúbila, že sa nedotkne Národného zdravotníckeho systému. Tento systém je na takmer socialistickej úrovni, u nás o takomto systéme bezplatného zdravotníctva ani nechyrovať. Vážia si to tak voliči konzervatívcov, ako aj labouristov,“ pripomenul Chmelár. „Mayová pripravuje plány na privatizáciu Národného zdravotníckeho systému, čo spôsobilo obrovskú búrku nevôle a je to podľa mňa na prvom mieste z dôvodov, prečo u značnej časti konzervatívnych voličov skončila,“ doplnil. Mayovej podľa neho poškodila aj jej neochota odtajniť správu o financovaní terorizmu a najmä teroristické útoky. „Za normálnych okolností pomáhajú takmer vždy vláde. Ale Corbyn na Mayovú dokázal vytiahnuť to, že počet policajtov v čase, keď bola ministerkou vnútra, klesol o 20.000,“ poznamenal Chmelár.

Ak by Konzervatívna strana vyhrala voľby, ale väčšinu v parlamente mali jej oponenti, nastala by situácia, akú história Veľkej Británie zatiaľ nepozná. Doteraz kráľovná vždy poverila víťaza volieb zostavením vlády, tentoraz by však nemusel byť schopný vládu s väčšinovou podporou vyrokovať. „Dnes sa experti len dohadujú, akým spôsobom to pôjde. Lebo kráľovná nemôže povedať: Tak, vyhrali ste voľby, skúste to. A bude sa blamovať. Ten, koho poverilo jej veličenstvo, nemá väčšinu. Protokolisti z toho majú ťažkú hlavu, predsa nemôže požiadať niekoho, kto môže byť porazený,“ poznamenal Chmelár.

„Rozhodne sa to neskončí tak, že by sa kráľovná blamovala, na to si určite dajú dobrý pozor. Zatiaľ sú to všetko len špekulácie. Dôležité je, aké sú nálady v spoločnosti. Osobne som tam v týchto dňoch nebol a médiám veľmi neverím,“ reagoval Hrabko. „Bude dôležité aj to, aká bude volebná účasť a ktoré skupiny voličov pôjdu voliť vo vyššej miere.

Pravda je, že Mayová si nechala ukradnúť témy, s ktorými sa chystala ísť do volieb. S cieľom získať silnejší mandát, aký dovtedy mala,“ povedal Hrabko.

„Trúfam si povedať s istotou, že toto sa jej nepodarí. Nebude mať silnejší mandát,“ doplnil ho Chmelár. „Ani taký silný, ako mala, keď vyhlasovala voľby. Samozrejme, motyka môže vystreliť, ale nepokladám to za pravdepodobné,“ dodal Hrabko.

Diametrálne odlišné názory mali obaja analytici na aktuálny vstup Čiernej Hory do Severoatlantickej aliancie. Zatiaľ čo podľa Hrabka tento krok posilnil stabilitu a bezpečnosť v regióne, podľa Chmelára skôr zvýšil napätie vo vnútri samotnej Čiernej Hory, ale aj v niektorých iných krajinách regiónu.

„Severoatlantickej aliancii sa darí čoraz menej predstierať, že rozširovanie sa deje z vôle ľudí daných krajín. Z vôle politických elít určite. Keď ministri zahraničných vecí NATO v decembri 2015 odsúhlasili vstup Čiernej Hory, väčšina obyvateľov bola proti, v Podgorici boli veľké demonštrácie,“ povedal Chmelár.

Čierna Hora, ktorá má 2000 vojakov, má podľa neho pre NATO strategický, nie vojenský význam. „Týmto sa fakticky celé Jadranské more stáva akýmsi vnútorným jazerom Severoatlantickej aliancie,“ dodal Chmelár s tým, že podľa neho je jednoznačným trendom skôr budovanie samostatnej európskej bezpečnosti a rozširovanie NATO je slepou uličkou.

„Nemám žiadny problém ani s budovaním európskej armády, jedno a druhé sa navzájom nevylučuje,“ nesúhlasil s Chmelárom Hrabko, ktorý rozšírenie NATO schvaľuje.

„Myslím si, že je dobre, že sa NATO rozšírilo aj o Čiernu Horu. Odmietam špekulácie, že to bolo proti nim. Ak by tam Čierna Hora nechcela ísť, tak tam nejde. Ak by to obyvateľstvu tak veľmi prekážalo, nezvolia vládu, ktorá do NATO vstúpila. Alebo ju potom zvrhnú,“ vysvetľuje Hrabko. „Je to v záujme aj NATO, aj Čiernej Hory, že sa zóna bezpečnosti rozšírila,“ uzavrel.

Veľký študentský protikorupčný pochod bol podľa oboch pozitívnym prejavom občianskej angažovanosti, určite sa však nedá označiť za apolitický. „Samozrejme, že pochod bol politický. Ak vyhlasujú, že bol apolitický, tak tomu nerozumejú. Mohol byť nadstranícky, ale nie apolitický, keďže predniesli politické požiadavky,“ povedal Hrabko.

„Pozitívne hodnotím, že k pochodu prišlo a robia ho mladí ľudia. Niektoré požiadavky už boli naplnené, napríklad zrušenie Mečiarových amnestií a aktuálne ohlásil predčasný odchod z funkcie aj pán Kováčik, čo je tiež jedna z požiadaviek,“ pripomenul. „Policajný prezident naznačil, že ak bude zmenený zákon, skončí vo funkcii. Takže z tohto pohľadu sa študentom darí. Samozrejme, na Roberta Kaliňáka nemajú, to je iná liga,“ dodal Hrabko.

„Ak by Kaliňák pod tlakom ulice odstúpil, tým by sa to neskončilo. Ficovi je jasné, že po Kaliňákovi by nasledoval on,“ reagoval na Hrabka Chmelár.

„Treba to vyzdvihnúť, je to zdravý prejav demokracie, ktorá si občas potrebuje ventilovať emócie. V západnej Európe je to úplne bežné. Ak v Paríži siahnete učiteľom na platy čo i len pol percentom, vyjde do ulíc 60.000 ľudí,“ hodnotí Chmelár.

„My sa tomu ešte stále len učíme. Protesty, na ktorých sa zúčastní päť-, šesť-, či sedemtisíc ľudí považujeme za masové,“ poznamenal. Dodal, že hoci aktuálne podujatie prebehlo na nadstraníckej platforme, má logicky bližšie k opozícii. „Dá sa chápať aj pohľad vlády, koalično–opozičný zápas tu naozaj cítiť. Ale podľa mňa sa môžu tieto protesty skončiť len dvomi spôsobmi, buď vyšumia do prázdna, alebo stratia nevinnosť.

Lebo kľúč k riešeniu má napokon politická opozícia a tá zatiaľ žiadne riešenia neprináša,“ povedal Chmelár.

„Lebo hoci sú požiadavky úplne legitímne, ak si niekto predstavuje riešenie problému korupcie tak, ako to mnohí naivne predpokladajú, že vymeníme politikov a bude po korupcii, tak sa mýli. Korupcia je systémový problém,“ povedal. „Ak by sme žili v spoločnosti, kde väčšina dodržiava pravidlá a pár jednotlivcov ich porušuje, tak by sme to vyriešili tak, že si to vybavíme s jednotlivcami. Ale korupcia v našej spoločnosti funguje ako subkultúra. Väčšina občanov toleruje javy, ktoré nepovažujú za korupciu. Choďte do nemocníc a uvidíte, že babky, ktoré sanitári vozia na vyšetrenia, vedia veľmi presne, koľko im majú dať do vrecka,“ upozornil Chmelár.

„Jeden prieskum ukázal, že dve tretiny respondentov považujú za správne a potrebné, aby mali na správnych miestach svojich ľudí. Preto riešenia musia byť systémové a ani opozícia ich nemá,“ povedal s tým, že za efektívne nepovažuje z tohto pohľadu ani kroky premiéra Fica. „Ak by to Robert Fico myslel s bojom proti korupcii vážne, tak by nehovoril: Ľudia, nahlasujte, učitelia, učte, ale politici, konajte,“ vyhlásil.

Ani Hrabko nepredpokladá, že na odstránenie korupcie stačí aktuálnych vládnych politikov nahradiť vo funkciách dnešnými členmi opozície. „Videli sme, akí nekorupční sú ľudia zo všetkých strán, ktoré sú v parlamente… Mimovládne strany majú problémy so sebou, vôbec nie sú pripravené na to, aby takéto niečo riešili. Ale my nemôžeme brať na zodpovednosť mimovládne strany, ktoré nemajú silu v parlamente, riešenie má v rukách súčasná vládna koalícia,“ zdôraznil Hrabko.

„Richard Sulík má vzácnu schopnosť trafiť niekedy klinec po hlavičke a potom tresnúť niečo také, čo mu rozhodí celú argumentáciu,“ komentoval Chmelár vyhlásenie lídra SaS, že by sa Slovensko nemalo snažiť dostať do tvrdého jadra integrujúcej sa Európy. Sulík týmito slovami reagoval na názor premiéra Roberta Fica, podľa ktorého je integrácia do jadra únie pre Slovensko významnou prioritou.

„Súhlasím s tým, že by sme nemali dávať Európskej únii bianko šek s tým, že za každú cenu chceme byť v jadre, keď nevieme, ako to jadro má vyzerať. Ale Richard Sulík sa dopustil logickej chyby v argumentácii, keď povedal, že nevieme, ako bude jadro vyzerať a hneď nato, že to bude harmonizácia, zvýši sa nebezpečenstvo teroristických útokov…,“ upozornil Chmelár.

„Viem si predstaviť, že pre Slovensko môže byť výhodné byť v užšom jadre. Ale kým tie podmienky nepoznáme, bol by som veľmi opatrný,“ povedal. „Na druhej strane, keď Sulík začal s tým, že by sme mali spolupracovať so štátmi, ktoré majú nízke dane a vysoký rast, tak Čierna Hora má deväťpercentnú korporátnu daň a rast okolo 3,6 percenta HDP.

Nech sa páči, ak máme smerovať k tomu, aby sme spolupracovali radšej s Čiernou Horou, alebo Albánskom, ako s Nemeckom a Francúzskom. Je v neoliberálnej ideológii tak zaseknutý, že nie je schopný vnímať realitu pragmaticky,“ dodal Chmelár.

„Richard Sulík a Robert Fico majú v tejto veci jedno spoločné, a to, že nevedia, o čom hovoria. Ani Richard Sulík, ani Robert Fico dnes nevedia, ako bude to tvrdé jadro vyzerať, aké budú kompetencie a právomoci. Ale jeden už kričí vstúpme a druhý, že tam vstúpiť nesmieme,“ doplnil Chmelára Hrabko.