Podľa väčšiny údajov je vojna na Ukrajine najväčšou vojnou na európskom kontinente od konca druhej svetovej vojny. Ale to, aký katastrofálny bol tento konflikt z hľadiska ľudských obetí a zranených, zostáva neznáme.

Armáda Spojených štátov v súčasnosti odhaduje, že pri invázii na Ukrajinu bolo zabitých alebo zranených 180 000 ruských vojakov a viac ako 100 000 ukrajinských vojakov. Predstavitelia tvrdia, že k úderným číslam sa viaže značná miera chyby, hoci bližšie nešpecifikovali, aká veľká táto miera je. Stanoviť presné číslo je ťažké vzhľadom na to, že odhad americkej armády je vypočítaný na základe satelitných snímok, sociálnych médií a správ z terénu.

Ak je však Ukrajina v podstate dobrodincom Spojených štátov v tejto vojne, prečo sa USA a ďalšie západné krajiny obrátili na satelitné snímky a prehľadávanie internetu, aby zistili, ako sa ktorej strane v konflikte darí? Pretože čiastkovým údajom pochádzajúcim od ukrajinskej a ruskej vlády sa nedá veriť.

Západ to očakáva aj od Ruska. Polstoročie trvajúca studená vojna sa o to postarala. Posledný oficiálny súčet ruských obetí na Ukrajine od ruskej vlády oznámil ruský minister obrany Sergej Šojgu v septembri. Podľa Šojgua bolo pri invázii zabitých len 5 937 ruských vojakov. Vnútorne má Rusko pravdepodobne presnejšie údaje, podľa ktorých sú jeho obete oveľa vyššie.

Je to však škaredá, ale očakávaná prax. Krajiny klamú o počte mŕtvych vojakov, aby sa ich pozícia zdala silnejšia, než je v skutočnosti. Keď krajina bojuje v konflikte viac-menej sama, ako Rusko na Ukrajine, jej klamanie číslami nie je až také problematické, ako keď sa krajina spolieha na podporu iných krajín, aby mohla pokračovať v boji.

USA nie sú jedinou západnou krajinou, ktorá predkladá tieto odhady. Koncom januára vystúpil v televízii generál Eirik Kristoffersen, šéf nórskych ozbrojených síl, a povedal, že počet obetí na strane Ruska je približne 180 000, zatiaľ čo počet obetí na strane Ukrajiny je približne 100 000. Ďalších 30 000 civilistov zahynulo počas konfliktu, tvrdil Kristoffersen. Po svojom televíznom vystúpení však Kristoffersen pre New York Times uviedol, že v súvislosti s týmito číslami “panuje veľká neistota, keďže nikto v súčasnosti nie je [sic] schopný poskytnúť dobrý prehľad. Mohli by byť nižšie alebo aj vyššie.”

Predchádzajúce odhady západných krajín o počte obetí na oboch stranách sa pohybovali v šesťciferných číslach už od jesene minulého roka. V novembri 2022 generál Mark Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov, uviedol, že každá strana utrpela približne 100 000 obetí, hoci americkí predstavitelia sa v tom čase súkromne domnievali, že je to skôr 120 000. V januári Milley počas tlačovej besedy v Nemecku opäť povedal zástupcom médií, že “teraz je to už oveľa viac ako 100 000”, pričom každá strana má na svedomí viacero mŕtvych alebo zranených.

Okrem toho v novembri predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zverejnila na Twitteri videopríhovor, v ktorom šéfka EÚ tvrdí, že “podľa odhadov bolo od začiatku invázie vo februári zabitých 20 000 civilistov a viac ako 100 000 ukrajinských vojenských dôstojníkov”.

Ukrajinská vláda bola pobúrená. Súčasne Ukrajina vyhlásila, že počet mŕtvych ukrajinských vojakov je “utajovanou informáciou” a že von der Leyenovej údaj je nesprávny.

Videozáznam bol v tichosti upravený, aby sa z neho odstránilo vyhlásenie von der Leyenovej o ukrajinských stratách.

Následne hovorca ukrajinských ozbrojených síl Bohdan Senyk pre ukrajinské médiá uviedol, že ozbrojené sily nemôžu potvrdiť tento údaj a “zdôrazňujú, že straty ukrajinskej armády sú utajovanou informáciou a podliehajú obmedzeniam na zverejnenie”.

Sergej Nikiforov, hovorca prezidenta Volodymyra Zelenského, pre Suspilne uviedol, že “informácie o stratách sú “citlivé”, takže ich môže zverejniť len vrchný veliteľ, minister obrany alebo samotný prezident”.

V reakcii na to zástupkyňa hlavného hovorcu Európskej komisie Dana Spinantová prostredníctvom Twitteru poďakovala “tým, ktorí poukázali na nepresnosť týkajúcu sa údajov v predchádzajúcej verzii tohto videa”, a dodala, že “použitý odhad z externých zdrojov sa mal týkať obetí, t. j. zabitých aj zranených, a mal ukázať brutalitu Ruska”.

Napriek tichej úprave von der Leyenovej prejavu správa o 100 000 mŕtvych ukrajinských vojakoch jednoducho nezmizla. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak v snahe zdanlivo ututlať tento príbeh tvrdil, že “oficiálne odhady generálneho štábu… sa pohybujú medzi 10 000 a 12 500 – 13 000 mŕtvymi”.

The American Conservative sa v priebehu niekoľkých minút obrátil na ministerstvo obrany, ministerstvo zahraničných vecí a ukrajinské ministerstvo obrany so žiadosťou o objasnenie aktuálne dostupných údajov o ukrajinských obetiach. Krátko po tom, ako TAC rozoslal svoje otázky, odpovedalo ministerstvo zahraničných vecí a odkázalo na ministerstvo obrany. Ministerstvo obrany povedalo TAC, aby sa obrátil na Ukrajinu.

Ukrajinské ministerstvo obrany neodpovedalo včas, aby sa ich údaje dali zahrnúť do článku.

Možno sa von der Leyenová jednoducho zle vyjadrila – že chcela povedať obete a nie úmrtia. Napriek tomu je stále veľký rozdiel medzi počtom zabitých ukrajinských vojakov potvrdeným vládou (10 000 až 13 000) – číslo, ktoré sa od zverejnenia týchto údajov v novembri určite zvýšilo – a odhadovaným počtom viac ako 100 000 ukrajinských obetí, čo je ukazovateľ, ktorý zahŕňa zabitých a zranených. Tento zdanlivo veľký rozpor by mohol mať dosť jednoduché vysvetlenie. Možno je pomer zranených a zabitých desať ku jednej alebo ešte vyšší. Ale údaje z Doneckej ľudovej republiky z júna 2022 – opäť údaje, ktoré si zaslúžia zdravú dávku skepticizmu – ukazovali približne pomer zranených k zabitým na úrovni štyri ku jednej. Pomer zranených k zabitým v DĽR viac zodpovedá modernému historickému priemeru. Na vojenských vysokých školách sa študenti učia, že očakávaný pomer zranených k zabitým je tri až štyri ku jednej.

Určite by sme sa mali modliť, aby skutočný počet obetí na oboch stranách bol nižší ako súčasné americké odhady a aby počet zranených výrazne prevyšoval počet mŕtvych. Je to však tragické, ale je to dvojsečná zbraň.

Ak súčasný odhad USA drasticky nadhodnocuje ruské straty, potom je dnes nažive viac mužov, ako sa doteraz predpokladalo. To je dobré. Ale zároveň to znamená, že vláda USA preceňuje úspech boja Ukrajincov proti Rusom. Na Ukrajinu naďalej prúdi viac peňazí a zbraní na základe mylnej predstavy o tom, ako dobre sa Ukrajine v tejto vojne darí.

A existuje dobrý dôvod domnievať sa, že by to tak mohlo byť. Najnovší americký odhad 180 000 ruských obetí je približne o 50 000 vyšší ako odhady ukrajinského ministerstva obrany o počte zabitých alebo zranených Rusov. K 4. februáru ukrajinská vláda tvrdila, že Rusko utrpelo približne 130 590 obetí.

Od vypuknutia konfliktu Ukrajina zrejme výrazne nadhodnocovala počet ruských obetí. Napríklad počas prvých desiatich dní konfliktu Ukrajina tvrdila, že zahynulo 11 000 ruských vojakov a ďalšie tisíce boli zranené. Ak by sa tento počet ruských obetí – bez zranených vojakov – udržal, potom by počet ruských obetí mal presiahnuť 380 000. Iste, boje v prvých dňoch invázie boli mimoriadne intenzívne a je pravda, že predĺženie vo väčšine prípadov znamená menej bojov na otvorenom priestranstve a pomalší počet obetí.

Napriek tomu boje zostali dynamické. Ukrajinské protiútoky po ruských výpadoch získali späť územie v Charkovskej a Chersonskej oblasti. Rusko sa presadilo v Záporožskej oblasti, pričom intenzívne boje prebiehali v Melitopole. Ako už bolo spomenuté, Ukrajina dostala do rúk sofistikovanejšie zbrane zo Západu a Rusi na udržanie ofenzívy nasadili viac neskúsených vojakov a záložníkov.

Sú to scenáre, ktoré vedú k presvedčeniu, že miera ruských obetí klesla na úroveň, keď celkový počet ruských obetí je približne tretinový až štvrtinový v porovnaní s tým, čo by predpovedala miera ruských obetí v prvých dňoch vojny?

Pravdepodobnejšie sa zdá, že ukrajinská vláda od začiatku nadhodnocovala výšku ruských strát. To by nebolo prekvapujúce. Tak ako sú krajiny motivované klamať o počte obetí, ktoré utrpeli, sú motivované klamať aj o počte obetí, ktoré spôsobili.

V skutočnosti je história klamania Ukrajiny o počte obetí pred ruskou inváziou dobre zdokumentovaná.

Podľa denníka Kyiv Post ukrajinská vláda v rokoch 2014 až 2015 pravidelne podhodnocovala počet ukrajinských obetí, ktoré utrpeli vo vojne na Donbase, čo vyvolalo hnev zdravotníkov, vojakov a humanitárnych pracovníkov na mieste. Len za obdobie troch týždňov v auguste až septembri 2014 Kyiv Post odhadol, že vo vojne na Donbase zahynulo viac ako 200 ukrajinských vojakov.

Ukrajinská vláda tieto správy, ako aj údaje zaznamenané ukrajinským Národným múzeom vojenskej histórie, naďalej popierala až do februára 2015, keď bolo ukrajinské ministerstvo obrany nútené priznať, že dovtedy bolo zabitých 1 750 ukrajinských vojakov.

Od roku 2014 až do ruskej invázie 24. februára 2022 podľa odhadov OSN prišlo o život najmenej 4 400 ukrajinských vojakov.

Počnúc počtom obetí, cez Kyjevského ducha, mýtus o Hadom ostrove až po tvrdenie, že to bola ruská, a nie ukrajinská raketa, ktorá v novembri zabila dvoch Poliakov, sa ukrajinské vojnové lži naďalej hromadia.

Americkí politickí lídri vedia, že Ukrajina klamala a naďalej klame. Prečo teda prezident Joe Biden alebo iný vplyvný západný líder nevolal Zelenského a Ukrajinu a nežiadal odpovede?

Považujú naši lídri tieto ukrajinské rozprávky za ušľachtilé lži v záujme demokracie? Možno. Sú ochotní tolerovať ukrajinské lži, kým vojna na Ukrajine napĺňa vrecká vojensko-priemyselného komplexu? Pravdepodobne áno. Ospravedlňujú Ukrajinu, pretože to dáva USA zámienku na demilitarizáciu Ruska a posielanie tisícov Ivanov domov v borovicových škatuliach? Takto sa na konflikt určite pozerajú aj niektorí pravicoví predstavitelia Washingtonu, D.C. Alebo možno na pravde a realite v teréne jednoducho nezáleží. Možno sa tá istá odtrhnutá politická elita, ktorá tu doma dozerá na krviprelievanie a úpadok, len naozaj nezaujíma o to, že ho spôsobuje inde.

Bez ohľadu na presný počet zabitých alebo zranených ukrajinských vojakov zostáva jedna vec istá. Amerika už naliala do obrany Ukrajiny viac ako 100 miliárd dolárov – v podobe zbraní, munície, bojových vozidiel, tankov a raketových systémov. Očakáva sa, že tieto výdavky budú pokračovať, aj keď si Spojené štáty nemôžu byť isté, ako sa Ukrajine vo vojne darí.