Pobaltské štáty a Poľsko chcú odstúpiť od dôležitého dohovoru OSN

Pred vydaním odporúčania sa tieto štyri krajiny údajne poradili so spojencami, najmä s ostatnými členmi NATO.

V spoločnom vyhlásení na X z 18. marca títo štyria predstavitelia napísali, že od nadobudnutia platnosti dohovoru v roku 1999 sa bezpečnostná situácia v ich regióne zásadne zhoršila a že vojenské hrozby pre štáty NATO sa výrazne zvýšili.

„Týmto rozhodnutím vysielame jasný signál: naše krajiny sú pripravené a môžu použiť všetky potrebné opatrenia na obranu našich bezpečnostných potrieb,“ uviedli ministri štyroch členských krajín Severoatlantickej aliancie.

Preto je podľa nich nevyhnutné vyhodnotiť všetky opatrenia na posilnenie vojenských kapacít týchto krajín. Medzi signatármi boli ministri obrany Hanno Pevkur (Estónsko), Andris Spruds (Lotyšsko), Dovilé Šakaliené (Litva) a Wladyslaw Kosiniak-Kamysz (Poľsko).

„Sme presvedčení, že v súčasnom bezpečnostnom prostredí je mimoriadne dôležité poskytnúť našim obranným silám flexibilitu a slobodu výberu potenciálneho použitia nových zbraňových systémov a riešení na posilnenie obrany zraniteľného východného krídla NATO,“ napísali ministri pred tým, ako vydali jednomyseľné odporúčanie pre svoje vlády na odstúpenie od dohovoru.

Ottawský dohovor

Ottawský dohovor alebo Dohovor o zákaze používania, hromadenia zásob, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení podpísalo k marcu 2025 165 krajín.

Signatárske štáty prisľúbili, že sa zdržia používania alebo vývoja protipechotných mín a zabezpečia zničenie existujúcich zásob. Dokument sa vzťahoval na míny určené na výbuch v prítomnosti osoby alebo v kontakte s ňou, ale nezahŕňal protipechotné míny.

Zmluvu podpísali všetky členské štáty Európskej únie, zatiaľ čo Rusko, Ukrajina, USA, Čína, India a Pakistan patria medzi štáty, ktoré túto dohodu nepodpísali.

Spruds pri príležitosti vyhlásenia uviedol, že je potrebné pripraviť sa na možnosť, že Rusko bude naďalej predstavovať hrozbu pre región bez ohľadu na to, ako sa bude vyvíjať vojna na Ukrajine. Podľa lotyšského ministerstva obrany by krajina mohla vyrábať vlastné protipechotné míny.

Odporúčanie ministrov kritizovali medzinárodné organizácie vrátane Červeného kríža ( ICRC). „Dopad týchto možných odstúpení od dohovorov zo strany niektorých štátov by mal veľmi vážne dôsledky pre mnohých civilistov – z veľmi dlhodobého hľadiska a dokonca aj v rámci týchto krajín samotných,“ uviedol hovorca Červeného kríža.

Niektorí vojenskí experti však odporúčanie privítali. Bezpečnostný analytik Jimmy Rushton z Kyjeva ho označil za “nevyhnutné rozhodnutie“ napriek tomu, že zo strany západných mimovládnych organizácií zaznelo “veľa moralistickej kritiky“.

Konečné rozhodnutie o vystúpení z Ottawského dohovoru budú musieť prijať parlamenty týchto štyroch krajín.

Ak budú prijaté potrebné zákony, budú o tom informované všetky ostatné signatárske štáty, generálny tajomník OSN António Guterres a Bezpečnostná rada OSN. Odstúpenie od dohovoru by následne nadobudlo účinnosť, a to šesť mesiacov po tom, ako bude informovaný generálny tajomník Guterres.

Lithuania, Poland, Latvia and Estonia have announced their withdrawal from the Ottawa Convention on Anti-Personnel Mines. pic.twitter.com/cwrgTYZRTl

— Lithuanian MOD 🇱🇹 (@Lithuanian_MoD) March 18, 2025

Prečítajte si tiež:

• Rusi postupujú v Záporoží. Budú stačiť ukrajinské rezervy?
• Súd uznal Ukrajinu vinnou v prípade tragédie v Odese a ako to súvisí s nedávno zabitým sadistickým ukrajinským neonacistom