Peking 24. júna 2015 (HSP/Sputnik-Thomas Kienzle)
Zapojenie Banky Číny do utvárania svetovej ceny zlata neujde pozornosti svetovej verejnosti. Ide o rozhodnutie, ktoré dozrelo už dávno a ktoré je odrazom vzrastajúcej moci čínskej ekonomiky, povedal pre Sputnik expert z ruskej Akadémie národného hospodárstva a štátnej služby pri ruskom prezidentovi Sergej Chestanov
Od 22. júna sa Banka Číny začala poprvýkrát zapájať do každý týždeň organizovaných elektronických aukcií stanovujúcich smer, ktorým sa bude vyvíjať cena zlata.
Banka Číny sa stala prvou ázijskou bankou, ktorá získala prístup k procedúre utváranie svetových cien zlata. Do zlatej osmičky patria banky Barclays, Goldman Sachs, HSBC, JPMorgan, The Bank of Nova Scotia – ScotiaMocatta, Societe Generale a UBS. V tomto bankovom póle dnes Banka Číny fakticky plne kontroluje najrozsiahlejší trh fyzického zlata v Ázii – Šanghajskú burzu zlata. A vďaka jej účasti v elektronickej aukcii v Londýne sa začala od 22. júna prvýkrát obchodovať na svetovom trhu zlata nepretržite. Je to jeden z najzávažnejších návrhov Číny týkajúcich sa určovania pravidiel hry na tomto trhu. Túto informáciu priniesol na svojich stránkach Sputnik.
Čína dlho pripravovala svoj “veľký skok”, zdôraznil expert Sergej Chestanov.
Čína systematicky stupňuje svoje prenikanie na globálne trhy, robí to ale bez náhlenia a opatrne. Preto z krokov čínskych monetárnych úradov medzinárodné trhy žiadny zvláštny strach nemajú. Tak tomu bude aj so zlatom. Nie je tu vlastne nič intrigujúcého. Čína je jedným z najväčších producentov zlata na svete a je aj majiteľom jeho pomerne veľkých zásob. A najmenej zo všetkých má preto záujem na skokoch cien zlata. Pritom je to práve Banka Číny, ktorá v posledných rokoch v značnej miere zlato skupuje. A preto to, začína hrať oveľa významnejšiu úlohu v cenotvorbe, odráža už presne existujúcu realitu “, povedal Chestanov.
Čína smerovala krok za krokom k tomu, aby získala prístup k zafixovaniu globálneho etalónu ceny zlata. Jedným z nich sa stalo vypracovanie nástroja na utváranie “čínskej ceny na trhu zlata”. A síce: spojila medzinárodné zmluvy týkajúce sa zlata s vnútorným trhom prostredníctvom Šanghajskej zlatej burzy. To sa stalo vlani na jeseň. A bol to štart, ktorý Číne umožnil nielen ovplyvňovať , ale aj reálne určovať vlastné pravidlá hry na tomto trhu, o tomto je presvedčený expert Jakov Berger.
“O cenovej politike rozhoduje voľný trh. Napriek tomu ale účasť obrovských čínskych štátnych zlatých rezerv v tejto hre samozrejme určuje aj svetovú politiku na trhu drahých kovov, svetové ceny zlata, inštitúcie a spôsob práce v tejto sfére. Šanghaj sa stane svetovým centrom obchodovania so zlatom a menami podloženými zlatom, súčasne s Londýnom a New Yorkom. Je to cieľavedomá politika, vďaka ktorej sa z Číny stane svetové centrum obchodovania so zlatom, svetové finančné centrum,” uzatvára Berger.
Štatistika čínskych zlatých rezerv nie je v súčasnej dobe zverejnená. Účasť Banky Číny vo svetovom fixingu zlata zabezpečí, že politika čínskej vlády v tejto oblasti bude transparentnejšia.
Je jasné, že fixing zlata v jüanoch sa stane ďalšou výzvou pre súčasnú prax kúpy a predaja zlata za doláre. Všetky predpoklady pre toto Čína má. Na burze v Šanghaji sú zastúpení obchodníci z celej Ázie, kde je dnes zlato jedným z najžiadanejších druhov tovaru, zároveň s ropou, plynom a obilím.