Bratislava 17. augusta 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)
Tohtoročný september, okrem toho, že odštartuje nepochybne horúcu politickú jeseň, bude predsa len niečím výnimočný. Po osemnástich rokoch totiž na Slovensko pricestuje pápež
Kým v roku 2003 to bol (teraz už svätý) Ján Pavol II. v rámci svojej tretej návštevy Slovenska, tentokrát prijal pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej Svätý Otec František. Ten Slovensko navštívi v dňoch 12. až 15. septembra 2021. Tesne predtým, 12. septembra odslúži v Budapešti záverečnú svätú omšu, ktorou vyvrcholí 52. medzinárodný eucharistický kongres.
Politické dôvody návštevy?
Články niektorých poľských a maďarských médií poukazujú na fakt, že Vatikán sa príliš nehrnie do kontaktov s maďarským politickým vedením, v čom nepochybne hrá úlohu aj postoj premiéra Viktora Orbána k otázke utečencov a migrantov. Kým Orbán si dal záležať na tom, aby ochránil hranice svojej krajiny od vstupu nelegálnych migrantov neeurópskeho pôvodu, pápež František bol zástancom prijímania takýchto ľudí.
Je teda možné aj to, že pri uprednostnení Slovenska hrali úlohu aj politické dôvody. Slovensko aktuálne nie je krajinou, v ktorej by národné záujmy boli natoľko chránené ako v Maďarsku či v Poľsku. Svoju úlohu mohlo zohrať aj porozumenie pápeža Františka s prezidentkou Čaputovou počas jej návštevy vo Vatikáne.
V rámci svojho programu má pápež František navštíviť Bratislavu, Prešov, Košice a Šaštín. Niektoré zastávky pápežovho pobytu odzrkadľujú zrejme aj jeho osobné hodnoty. Predovšetkým to asi platí o plánovanej návšteve neslávne známeho košického sídliska Luník IX. Pápež František je známy ako človek so silným sociálnym cítením, pričom je mu často pripisovaná aj akási tendencia k marxizmu či ľavičiarstvu. Osobitne bývajú kritizované jeho postoje voči migrantom a nejasné vyjadrenia k LGBTI komunite. František pochádza z Latinskej Ameriky – kontinentu, ktorý je známy turbulentným sociálno-politickým vývojom a obrovskými sociálnymi nerovnosťami. V tom zrejme tkvie jeho osobitný záujem o sociálnu otázku a s tým podľa všetkého súvisí aj jeho plánovaná návšteva Luníka IX.
V rámci medzináboženského dialógu čaká Svätého Otca v rámci jeho bratislavskej zastávky aj stretnutie so zástupcami židovskej komunity. Pokiaľ sa však na pápeža bude chcieť pozrieť bežný Slovák, je tu podmienka, že musí byť plne zaočkovaný. Toto však nebolo podmienkou samotného pápeža, presadil si to slovenský minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, ktorý tak získal ďalšiu páku na donútenie časti obyvateľov sa zaočkovať. Ide tu o značný kontrast oproti prístupu Maďarska, kde na vstup na podujatia eucharistického kongresu takéto tvrdé a segregujúce podmienky neplatia.
Cirkev ustúpila bez boja
Na zamyslenie ostáva, akú stopu v našom národe návšteva pápeža Františka zanechá. Aký z toho musia mať mnohí veriaci pocit, že cirkev len tak, „bez boja“ pristúpila na pochybné delenie občanov na očkovaných a neočkovaných, aj pokiaľ ide o pastoračnú návštevu hlavy katolíckej cirkvi? Nezanechá uvedený prístup v týchto veriacich skôr pachuť namiesto duchovného povzbudenia, tak veľmi potrebného v čase zneužívanej tzv. pandémie? Nehovoriac o tom, keď pápež na Luníku IX. stretne väčšinou nezaočkovaných obyvateľov sídliska.
Pápežovi sv. Jánovi Pavlovi II. slovenskí veriaci prirodzene rozumeli. Bol Slovanom a Poliakom, mal rád prostredie poľsko-slovenských hôr – preto ho mohli Slováci v istom zmysle pokladať za svojho. Na Slovensko zavítal za svojho pontifikátu až trikrát. Aktuálne sú však podmienky a okolnosti pápežovej návštevy nastavené skôr takým spôsobom, aby táto návšteva u bežných obyvateľov Slovenska neuspela a nezarezonovala, a ak, tak skôr v negatívnom zmysle. Istotne to nie je možné dávať za vinu jednoducho pápežovi či Svätej stolici. Poňatie návštevy človeka, ktorého katolíci považujú za „Kristovho námestníka“, v nezanedbateľnej miere poukazuje aj na pochybné „protipandemické“ hodnoty a totalitné nastavenie ľudí vo vysokých štátnych funkciách na Slovensku.
Ladislav Kováčik
15.4°C
Sobota 
Nedeľa 
Sobota 
Nedeľa 
.JPG)
.jpg)
