V prípade pedagogických a odborných zamestnancov by sa mali platové tarify zvýšiť od 1. septembra o sedem percent a od 1. januára 2026 o ďalších päť percent. Pri učiteľoch vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancoch by malo ísť o navýšenie o sedem percent od septembra tohto roka a o ďalších sedem percent od januára budúceho roka. Tarify sa majú zvýšiť tiež zamestnancom, ktorí pôsobia v rezorte školstva. Nepedagogickí zamestnanci by mali mať novú osobitnú stupnicu platových taríf.

Novela zároveň zavádza možnosť pre riaditeľov škôl odmeňovať pedagogických a odborných zamestnancov príplatkom nad rámec plošného navyšovania platov. Výška odmeny by závisela od úrovní hodnotenia, medzi ktorými by bola vynikajúca úroveň a kvalita alebo veľmi dobrá úroveň a kvalita. Rezort školstva, ktorý za úpravou stojí, predpokladá, že odmeňovanie zamestnancov podľa kvality a výkonu zlepší ich motiváciu a pracovné nasadenie.

Cieľom novely je podľa ministerstva reagovať na potrebu vytvorenia atraktívneho a stabilného pracovného prostredia pre všetkých zamestnancov vzdelávacieho systému. Poukázalo na to, že by sa tak napĺňal záväzok z programového vyhlásenia vlády o raste miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšení odmeňovania nepedagogických pracovníkov škôl.

Systém ospravedlňovania vymeškaných hodín žiakov sa má zmeniť

Systém ospravedlňovania vymeškaných hodín sa má zmeniť. Týkalo by sa to žiakov základných a stredných škôl aj detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie v materských školách. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania. O návrhu sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Novela hovorí o dvoch režimoch pri ospravedlňovaní – prísnejšom a voľnejšom. Miernejší režim by mohli uplatňovať školy, ktoré počas sledovaného obdobia školského roka nepresiahnu určitú hodnotu počtu vymeškaných hodín. V takomto prípade by mohli ospravedlniť bez potvrdenia lekára vyšší počet vyučovacích hodín. Novela chce tiež zaviesť možnosť, aby sa školy v priebehu školského roka mohli posunúť zlepšením dochádzky do miernejšieho režimu.

Pre oba režimy by platilo, že škola by mohla žiaka v prípade choroby ospravedlniť bez lekárskeho potvrdenia päť po sebe nasledujúcich kalendárnych dní a materská škola sedem dní. Vo voľnom režime by mohla škola ospravedlniť desať dní za kalendárny mesiac a zároveň najviac 15 dní za posledné dva mesiace. V prísnejšom režime by mohli školopovinní žiaci pre ochorenie vymeškať bez potvrdenia lekára najviac 15 dní za školský polrok. V prípade materskej školy by to vo voľnejšom režime bolo 14 dní za mesiac, respektíve 21 dní za dva mesiace a v prísnejšej verzii najviac 21 dní za školský polrok.

Rezort argumentoval, že cieľom návrhu je upraviť podmienky ospravedlňovania neprítomnosti detí tak, aby sa nezvyšovala administratívna záťaž detských lekárov, ale zároveň nedochádzalo k nárastu absencie.

Poslanci neprijali uznesenia k bezpečnosti škôl ani k platom poslancov

Poslanci Národnej rady (NR) SR na štvrtkovom hlasovaní neprijali uznesenie z dielne opozičných poslankýň Beáty Jurík, Viery Kalmárovej a Ingrid Kosovej (všetky PS) k zvýšeniu bezpečnosti v školách a školských zariadeniach. Poslankyne ním chceli okrem iného opätovne vyzvať na vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá by pripravila postupy a systémové opatrenia na boj proti násiliu na školách. Uznesenie predložili v súvislosti s januárovým útokom na škole v Spišskej Starej Vsi. Plénum Národnej rady neprijalo ani uznesenie k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň NR SR, ktoré chceli presadiť poslanci Martin Dubéci, Zuzana Mesterová a Zuzana Števulová (všetci PS).

„Aktuálna situácia výskytu násilia a agresivity na školách a školských zariadeniach vyžaduje nutnosť pravidelne a odborne pripravovať žiakov a zamestnancov na krízové a bezpečnostné situácie ohrozujúce ich zdravie a životy vrátane úpravy materiálno-technických podmienok priestorov škôl a školských zariadení tak, aby zásadným spôsobom prispeli k ochrane života a zdravia žiakov, detí a zamestnancov,“ uviedli predkladateľky.

V uznesení chceli poslankyne zároveň od ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) žiadať, aby napríklad zabezpečil lepšiu komunikáciu medzi školami pri prestupe žiaka s problémovým správaním či posilnenie právomocí škôl.

Parlamentné plénum neschválilo ani ďalšie uznesenie z dielne poslancov opozičného PS. Uznesením k zmrazeniu platov chceli predkladatelia uložiť predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu (Hlas-SD) povinnosť predložiť návrh systému zmrazenia platov poslancov a poslankýň NR SR.

„Slovenská republika v súčasnosti prechádza výraznou ekonomickou konsolidáciou, ktorá negatívne ovplyvňuje životy občanov a firiem. V tejto situácii je každoročné automatické zvyšovanie platov poslancov a poslankýň NR SR a naviazaných náhrad neprimerané a ťažko obhájiteľné, najmä vzhľadom na očakávania, ktoré občania majú od svojich volených zástupcov,“ odôvodnili návrh poslanci.

O novele o verejných vodovodoch sa bude rokovať až na septembrovej schôdzi

Poslanci Národnej rady (NR) SR sa nebudú na aktuálnej schôdzi venovať vládnej novele zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Prerokovať ju majú až na septembrovej parlamentnej schôdzi. Odsúhlasili si to na návrh troch poslaneckých klubov Smer-SD, Hlas-SD a SNS.

Novela je v druhom čítaní. Stojí za ňou ministerstvo životného prostredia. Má sa ňou okrem iného zaviesť pre štát právo mať predkupné právo na obchodné podiely či akcie vlastníkov verejných vodovodov alebo kanalizácií. Rezort hovorí, že cieľom novely je ochrana verejného záujmu a zabezpečenie dlhodobej stability a kvality vodárenských služieb na Slovensku.

K novele na parlamentom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložili poslanci za Hlas pozmeňujúci návrh. Ten hovorí o tom, že vlastníci verejného vodovodu či kanalizácie by mohli použiť primeraný zisk aj na činnosti, ktoré podporujú alebo sú doplnkové k regulovaným činnostiam. Daný zámer kritizovalo opozičné hnutie PS s tým, že pozmeňujúci návrh zásadne mení poslanie pôvodnej úpravy.

Poslanci odmietli návrhy na zníženie vekovej hranice pre účasť vo voľbách

Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietli opozičné návrhy na zníženie vekovej hranice pre účasť vo voľbách. Do druhého čítania neposunuli novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva z dielne PS ani legislatívnu úpravu z dielne hnutia Slovensko.

Hnutie Slovensko chcelo presadiť, aby právo voliť mali už osoby od 16 rokov. Navrhovalo to pre všetky typy volieb vrátane referenda. Argumentovalo, že 16-roční sú schopní plnohodnotne vnímať politiku a veci verejné. Poukázalo na to, že voliť od 16 rokov sa môže aj v susednom Rakúsku.

Hnutie PS zase navrhovalo zníženie vekovej hranice na 16 rokov pre účasť vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Upozornilo pritom, že väčšina mladých už má jasnú predstavu, ako má vyzerať krajina, v ktorej chcú žiť. Zníženie vekovej hranice len pri jednom type volieb odôvodňovalo tým, že takýto postup zvolili aj ďalšie krajiny, kde sa na niektorých typoch volieb môžu zúčastňovať už osoby od 16 rokov.

PS neuspelo s novelou zákona o disciplinárnom poriadku NSS SR

Plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok neposunulo do druhého čítania opozičnú novelu zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR. Jej cieľom bolo znížiť kvórum poslancov potrebné na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi, a to zo súčasných troch pätín na jednu pätinu. Do parlamentu ju predložili poslanci Zuzana Števulová, Lucia Plaváková a Branislav Vančo (všetci PS).

Mienili, že prijatie ich návrhu by umožnilo koalícii aj opozícii využiť funkčný nástroj na iniciovanie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi.

„Zaručilo by to, že nástroj by vedela využiť či už koalícia alebo opozícia účinne a aj v situácii, keď bude generálny prokurátor zvolený predchádzajúcou vládou, a nedošlo by tak k jeho zabetónovaniu vo funkcii,“ argumentovali.

Zároveň upozornili na to, že malo ísť len o úpravu možnosti podať disciplinárny návrh, o ktorom by muselo prebehnúť riadne konanie. Odôvodňovali, že navrhovaná zmena vychádzala z aplikačnej praxe a požiadaviek odbornej verejnosti.

Pravidlá pri prijímaní cudzincov sa zmenia

Pravidlá pri prijímaní cudzincov na Slovensku sa zmenia. Niektoré ich administratívne povinnosti sa zrušia a niektoré úkony zjednodušia. Vyplýva to z novely zákona o pobyte cudzincov, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR schválili vo štvrtkovom hlasovaní.

Súčasťou úpravy je napríklad zrušenie povinnosti prikladať dôkazy o finančnom zabezpečení pobytu cudzincov.

„Vždy však v súlade s európskou legislatívou. V tomto prípade ide o podmienku, ktorú je možné overiť aj po udelení či obnovení pobytu, napríklad v rámci povinností cudzincov mať počas udeleného pobytu finančné zabezpečenie pobytu na každý mesiac zostávajúceho pobytu,“ vysvetlilo ministerstvo vnútra, ktoré za novelou stojí.

Novela ruší tiež povinnosť prikladať fotografie k žiadosti o pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín.

„Na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru sa totižto odoberajú biometrické údaje vrátane fotografie tváre,“ podotkol rezort.

Predlžuje sa aj platnosť národných víz udeľovaných na účel získania povolenia na pobyt zo súčasných 90 na 120 dní.

Slovensko tiež bude môcť na základe zmeny zákona stanoviť kvóty na počet prijatých žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Vláda by tak mala nariadením ustanoviť maximálny počet žiadostí o udelenie prechodného pobytu, ktoré môžu prijať jednotlivé zastupiteľské úrady v kalendárnom roku. Zároveň by mohla určiť zastupiteľské úrady, ktoré nemôžu prijať žiadosti.

Ministerstvo vnútra zmeny odôvodňovalo cieľom zjednodušiť systém a odbremeniť cudzineckú polície.

Poslanci schválili tiež pozmeňujúci návrh z dielne poslancov Michala Barteka a Pauly Puškárovej (obaja Hlas-SD). Ten zavádza možnosť pre študentov z tretích krajín – absolventov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia požiadať o zmenu účelu pobytu priamo na policajnom útvare na území SR, teda rovnako, ako to majú absolventi prvého alebo druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Zároveň vypúšťa limitáciu získania vysokoškolského vzdelania len na území SR.

Účinnosť sa navrhuje od 1. júla tohto roka.