Piják reaguje na primára Hložníka: Jeho výroky na mňa pôsobia, ako keby chcel odpútať pozornosť od hlavného problému, ktorým je zlá liečba pacientov nielen počas pobytu na oddeleniach, ale už v počiatočných štádiách choroby

Bratislava 4. marca 2021 (HSP/Foto:TASR – Michal Svítok/Facebook)

Primár Jakub Hložník sa posťažoval, že nevie pochopiť, prečo Ján Baránek či Juraj Mesík znevažujú prácu lekárov a že sa ho vraj osobne dotýka, keď ľudia na sociálnych sieťach bez bližších znalostí vyčítajú lekárom, že pacientov nechávajú umierať. Podľa MUDr. Michala Pijáka mu zrejme vadí oprávnené rozhorčenie ľudí, že pacienti nedostávajú adekvátnu liečbu, medzi ktorú patrí aj ivermektín

Podľa Pijáka ľudia už nechcú počúvať o tom, ako sú lekári preťažení. Zaujíma ich v prvom rade, prečo má Slovenská republika svetové prvenstvo nielen v počte hospitalizovaných a celkovej úmrtnosti na COVID-19, ale aj v celkovej úmrtnosti pacientov liečených na oddeleniach intenzívnej starostlivosti.

Hložníkove výroky mu prídu, ako keby chcel odpútať pozornosť od hlavného problému, ktorým je zlá liečba pacientov nielen počas pobytu na uvedených oddeleniach, ale už v počiatočných štádiách choroby, v porovnaní s inými krajinami.

“Považuje snáď za normálne, aby z 10 pacientov prijatých na ARO v Dunajskej strede prežilo len 1,5 pacienta, keď vo svete v priemere prežíva 6,5 pacienta z 10, čo je cca 4-krát viac? Môj dojem z toho videa je taký, že jeho autor chcel vo verejnosti vyvolať dojem, ako ťažko musí ten personál pracovať.”

Reklama

Piják priznáva, že niekoľhodinová práca v skafandri určite nie je príjemná. Zároveň ale dodáva, že to, že nie je dostatok personálu, nie je spôsobené len vyššou práceneschopnosťou zdravotníckych pracovníkov, ale aj zlou koordináciou práce medzi nemocnicami.

Ivermektín

Niektorí lekári majú stále výhrady k lieku Ivermektín. Podľa Pijáka nikto netvrdí, že je to atómová bomba a každý, koho zaujíma táto problematika by mal vedieť, že manažment pacientov s COVID-19 stojí na troch pilieroch: ošetrovateľská starostlivosť, oxygenoterapia a farmakoterapia, pri ktorej u pacientov s ťažkým priebehom hrajú kľúčové postavenie kortikosteroidy.

Ľudí ale oprávnene zaujíma, prečo na niektorých oddeleniach Ivermektín stále nie je zaradený do štandardnej liečby pacientov s COVD-19.

“Na základe klinických skúseností, ktoré nie sú podporené veľkými vedeckými štúdiami, ale na pracoviskách sú v tiesni úspešne využívané, je možné podať: U pacienta s potvrdením COVID-19 s potrebou inhalácie kyslíka, NIV (HACOR <5), ale aj pri indikácii UVP: vitamín C v infúzii až do 1 g/kg, druhý deň polovičnú dávku, do 4. – 5. dňa 0,25 g/kg. IVERMECTIN tbl 0,2 mg/kg 2-5 dní do odznenia príznakov. Zinok a selén, vysoké dávky D vitamínu, thiamín, antipyretíká, melatonín. Pri zvýšenom PCT a CRP empiricky Azitromycín (3 – 6 dní) alebo ATB podľa citlivosti,” vysvetľuje Piják.

O Ivermektíne sa pritom pozitívne vyjadrilo aj veľa známych lekárov, ako napr. exminister zdravotníctva prof. Tibor Šagát:

„Existuje myšlienka, že tá liečba sa musí presunúť do ambulantnej starostlivosti. …. Táto myšlienka je podporená štúdiami, ktoré vlastne už vyprofilovali určitý súbor liekov, ktoré by sa mohli využiť v ambulancii, teda u lekára prvého kontaktu, buď ako profylaxia, aby si vôbec neochorel, alebo keď ochorieš a máš mierne príznaky, aby si čo najrýchlejšie dostal liečbu, lebo sa ukázalo, že čím najrýchlejšie sa dostane tá liečba, tým je ten priebeh lepší, miernejší. ….To portfólio tých liekov je lacných, dostupných, a dokázalo sa už teraz, že to je účinné.“

Primár Hložník nie je jediný, kto takéto názory spochybňuje. Piják tvrdí, že po jeho kritike liečby pacientov s Covid-19 na Slovensku mu zavolala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava a povedala mu, že sa ozvalo 50 lekárov, ktorí vraj boli pohoršení jeho vyjadreniami.

Nedostatok pracovník

Hložník  hovoril aj o tom, že má nedostatok pracovníkov, lebo mnohí sú na PN. Podľa Pijáka by sa mal v tomto prípade zamyslieť nad tým, aké opatrenia urobili tí, ktorí sú zodpovední za riadenie zdravotníctva, aby sa zabránilo šíreniu infekcie v zdravotníckych zariadeniach.

“Od začiatku epidémie upozorňujem, že celoplošné testovania by sa mali robiť u rizikových skupín, kde okrem DSS a rómskych osád patria v prvom rade zdravotnícky pracovníci. Maximálna ochrana zdravotnícky pracovníkov je dôležitá aj z toho dôvodu, že môžu infikovať polymorbidných pacientov, hlavne tých, ktorí „pendlujú“ medzi DSS a zdravotníckymi zariadeniami.”

Piják tvrdí, že preto, aby sa účinne znížil počet infikovaných zdravotníckych pracovníkov mali sa u nich robiť antigénové testy 2-3 krát v týždni.

Ak by chcel niekto argumentovať tým, že nie je na to dosť personálu, tak to nie je tak úplne  pravda. Lekárov je dosť, pretože do nemocníc prichádza menej pacientov s bežnými ochoreniami, čo je výrazne na ambulanciách špecialistov.

“Laboratórnym pracovníkom, ktorí robia testy, by mohlo pomôcť, keby sa prestali robiť nezmyselné celoplošné testovania celej krajiny. Dôležité je tiež, aby sa prevádzka, v zdravotníckych zariadeniach zabezpečila tak, aby sa personál z covidových oddelení čo najmenej miešal s tými, čo pracujú na „bielych“ oddeleniach. Na ilustráciu, ja som na lekárskej izbe s ďalšími 4 lekármi, z ktorých už traja prekonali covid. Podobne to je aj s prítomnosťou medikov na oddeleniach, ktorých často nie je kde umiestniť, aby sa mohol udržiavať bezpečný odstup,” uzatvára.

 

Tatiana Stará