„Ruská agresia proti Ukrajine je nevyprovokovaná, Slovensko odmieta zmenu hraníc násilným spôsobom“, povedal Peter Pellegrini po stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom 4.7.2024 pred odletom na samit NATO vo Washingtone.

Jedna vec je, že ide zo strany Ruska o vojenskú agresiu na území iného štátu v rozpore s Medzinárodným právom. Na strane druhej to, že ide zo strany Ruska o svojvoľný ničím a nikým nevyprovokovaný vojenský akt, ktorým chce Vladimír Putin naplniť svoje imperialistické chúťky, je rétorika vojnových štváčov a nie mierotvorcov, ku ktorým sa ešte počas vrcholiacej prezidentskej kampane Peter Pellegrini radil.

Pre poslov mieru je dôležite nielen odsúdiť akt agresie, ale poznať aj motívy, pomenovať príčiny, prečo k tomu došlo, čo tomu predchádzalo a či sa tomu nedalo zabrániť a či v tom nemáme namočené prsty aj my. Ak dnes Peter Pellegrini hovorí o nevyprovokovanom akte zo strany Ruska, čím sa líši od Ivana Korčoka? Zastupuje svojim postojom tých 1,4 milióna voličov, čo mu dali hlas a uprednostnili ho pred druhým kandidátom, ktorý si svojimi postojmi a tým, kým bol vo voľbách podporovaný (Dzurinda), vyslúžil nálepku vojnový štváč.

Čo bránilo Petrovi Pellegrinimu vyjadriť suverénny slovenský postoj, ktorý sa opiera o väčšinovú verejnú mienku Slovákov?

Prezident Peter Pellegrini nešiel na samit sám za seba. Na výročnú konferenciu lídrov členských štátov NATO, organizácie, ktorá na samite oslavuje 75 rokov od svojho založenia (písali sme o tom tu), išiel s mandátom, ktorý na svojom zasadnutí vzala na vedomie Vláda SR ešte 20.6.2024 v materiáli „Účasť a priority Slovenskej republiky na samite NATO vo Washingtone (9. – 11. júla 2024)“ (UV-26293/2024). Na mieste je otázka vyjadril prezident Peter Pellegrini svoj vlastný postoj, postoj prezidentskej kancelárie, alebo postoj ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, či vlády SR?

V predkladacej správe k vlastnému materiálu je možné zistiť, že SR na samite okrem Petra Pellegriniho zastupujú Róbert Kaliňák, Juraj Blanár a Peter Bátor, stály predstaviteľ SR pri NATO. Zároveň je v správe uvedené, že jej cieľom je informovať vládu Slovenskej republiky o pripravovanom samite a hlavných pozíciách ako aj prioritách, ktoré bude delegácia Slovenskej republiky presadzovať na samite NATO.

S akou pozíciou a prioritami Slovensko na samit odchádzalo?

Slovensko podporí len taký návrh podpory Ukrajiny, ktorý bude z finančného hľadiska pre SR akceptovateľný. Slovenská strana podporí mechanizmus koordinácie vojenskej pomoci Ukrajine avšak odmietne jej poskytovať smrtiacu pomoc zo strany vlády SR.

Slovensko sa bude aktívne podieľať na posilnení východného krídla Aliancie doplnením jednotiek vysokej pripravenosti na 300 000 so zodpovedajúcou vojenskou technikou.

Slovenská republika plánuje doplniť svoje pozemné systémy protivzdušnej obrany a nahradiť tie, ktoré boli bez zabezpečenia trvalej náhrady poskytnuté Ukrajine. Kritickou z pohľadu záverov samitu je pre slovenskú delegáciu je podpora rotačného modelu protivzdušnej a protiraketovej obrany schválený na minuloročnom samite vo Vilniuse, v rámci ktorého na báze dobrovoľnosti spojenecké systémy posilnia ochranu vzdušného priestoru spojencov na východnom krídle Aliancie.

Na tomto mieste chýba mi rozhodnejšia požiadavka na urýchlené rozmiestnenie jednotiek protivzdušnej obrany na Slovensku, ktoré u nás po tom, čo sme svoje systémy odovzdali Ukrajine, pôsobili len nejaký čas. Dnes sme ostali na holičkách. A Aliancia uprednostňuje dodávky systémov protivzdušnej obrany Ukrajine pred dodávkami Slovensku, členskému štátu NATO.

Najväčším záväzkom SR v prospech národnej obranyschopnosti, tak v prospech kolektívnej obrany a odstrašenia Aliancie, je vybudovanie mnohonárodnej brigády NATO na území Slovenska. Ide o transformáciu mnohonárodnej skupiny NATO, ktorá na Slovensku začala pôsobiť od roku 2022 v súlade s plánmi NATO posilniť východné krídlo Aliancie o odstrašovacie kapacity a sily rýchlej reakcie. Cieľom tohto úsilia je prehĺbiť ochotu západných krajín Aliancie zapojiť sa do obranných bojov na území členských krajín východného krídla schválených na samitoch vo Varšave 2016 a v Madride 2022.

O týchto ambíciách NATO na Slovensku a čo nám z pohľadu bezpečnosti/ ohrozenia prinášajú, sme písali (tu). V tejto súvislosti Slovenská republika podporí schválenie „nového Konceptu podpory hostiteľskej krajiny“, ktorý bude hostiteľským krajinám ukladať povinnosť splniť požiadavky na poskytovanie podpory aliančným jednotkám na ich území s cieľom zabezpečiť vykonateľnosť obranných plánov. Nový Koncept, povinnosti hostiteľských krajín, resp. obranné plány nie sú obsahom dokumentu.

Z pohľadu výdavkov na obranu SR podporí rozšírenie definície 2 % vynakladaných na obranu o výdavky vynaložené aj na budovanie obrannej infraštruktúry, podporu zo strany hostiteľskej krajiny, príspevky do mechanizmov NATO a na podporu domáceho obranného priemyslu. Dnes vieme, že Slovensko na samite súhlasilo s tým, aby sa do týchto nákladov započítal náš príspevok na vojenskú podporu Ukrajiny, to znamená, že o túto sumu, ktorá mohla byť venovaná na modernizáciu našich OS SR, budú naše ozbrojené sily ochudobnené.

Slovenská republika podporuje navýšenie kapacít vojnového priemyslu v spojeneckých krajinách, ktorého cieľom má byť rýchle obnovenie a rozšírenie zásob vojenskej techniky, výzbroje a munície, nakoľko máme v Aliancii prázdne muničné sklady a nestíhame pokryť vojenské potreby Ukrajiny vo vojne s Ruskom. V tejto súvislosti máme ambíciu hosťovať Centrum výnimočnosti. Je fajn vedieť, že k navyšovaniu kapacít vojnového priemyslu na Slovensku sa súčasná vláda zaviazať neplánuje.

Slovensko hodlá pokračovať vo svojej misii v Lotyšsku. Je smutné, že súčasná slovenská reprezentácia hodlá pokračovať v posilňovaní východného krídla Aliancie, ktoré vzbudzuje v Rusku obavy z ohrozenia. Aliancia sa postupnými vlnami rozširovania na východ dostala až na jeho hranice a tu sa teraz členské krajiny NATO v kontakte s Ruskom považujú zo strany Ruska za ohrozené. Ešte raz nebolo to Rusko, kto svoje hranice priblížilo k NATO.

Úplne inak, oveľa suverénnejšie pôsobí vo veci posilňovania východného krídla pozícia Maďarska. Maďarské vojenské sily nepôsobia v žiadnom členskom štáte hraničiacom s Ruskou federáciou. Napriek tomu sa do programu posilňovania prítomnosti NATO vo východnom krídle Aliancie zapojilo. Ako? Doma. Aj oni doma hosťujú mnohonárodnú jednotku. Ale na rozdiel od Slovenska, kde velili najskôr tejto jednotke Česi a dnes majú v rukách velenie Španieli, vojenskému zoskupeniu na území Maďarska velia Maďari. Takýto prístup by aj slovenská verejnosť, volič súčasnej koalície videl oveľa radšej.

V tejto súvislosti uvoľnenie vojenských základní vo Fínsku (čerstvý člen NATO) pre vojenské jednotky NATO neprinesie nič iné, len ďalšiu vlnu eskalácie.

Ďalšími misiami Slovenska, v ktorých Slovensko v rámci NATO hodlá pokračovať je poradenská misia v Iraku a posilnenie síl rýchlej reakcie v Sarajeve.

Schizofrenicky pôsobí vyjadrenie znepokojenia z rastúceho čínskeho vplyvu v regiónoch susediacich s NATO v kontraste s angažovanosťou NATO v krajinách, ktoré nie sú členmi NATO, ale susedia napr. s Ruskom ako je napr. Gruzínsko. Prečo robíme iným to, čo nechceme, aby oni robili nám? Prečo nevnímame znepokojenie Ruska z vplyvu NATO na Ukrajine, ktoré sa deje od roku 2008, keď sa s touto myšlienkou začali pohrávať napriek odporu európskych lídrov Američania?

Tak ako súhlas s ochudobnením nášho rozpočtu na úkor poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine, tak nie je súčasťou vládneho materiálu vyjadrenie, že Rusko podniklo na Ukrajine vojenskú operáciu nevyprovokovane.

Za koho sa teda Peter Pellegrini vyjadril? A prečo sa takto nevyjadroval počas prezidentskej kampane? Lebo by ho slovenský volič len ťažko rozlíšil od vojnového jastraba Ivana Korčoka?

Na druhej strane môžeme len ťažko vyčítať toto vyjadrenie Petrovi Pellegrinimu, nakoľko nie je prvým, kto vyjadrením takéhoto postoja voliča súčasnej koalície a súčasného prezidenta prekvapil. Ešte si pamätáme, čo sa dostalo do spoločného komuniké z medzivládneho stretnutia medzi Slovenskom a Ukrajinou v Michalovciach v apríli tohto roku:

„Vzhľadom na to, že Slovensko odsudzuje porušovanie medzinárodného práva Ruskou federáciou prostredníctvom jej nezákonnej, nespravodlivej a nevyprovokovanej agresívnej vojny proti Ukrajine, ktorá podkopala základy medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“

Len to vyvoláva otázky. Aký je skutočný postoj slovenskej štátnej reprezentácie voči vojne na Ukrajine? Alebo má postoje dva? Jeden pre slovenského voliča a jeden pre medzinárodných partnerov? V čom spočíva naša suverénna zahraničná politika? Kde končí? Na slovenských hraniciach? Ako chceme usilovať o mier, ak nebudeme požadovať pomenovanie motívov Ruska, čo ho viedlo k aktu, ktorým porušil Medzinárodné právo?