Pentagón zvažuje vylúčenie Španielska, „hrozného spojenca“, z NATO

Tento dokument, o ktorom ako prvý informovala agentúra Reuters 24. apríla, poukazuje na frustráciu zo „zložitej“ spolupráce so spojencami, ktorí neposkytli zmysluplnú podporu – najmä na odmietnutie Španielska povoliť americkým lietadlám využívať jeho vzdušný priestor alebo spoločné základne v Rote a Moróne na útoky proti Iránu.

V e-maile sa uvádza, že vylúčenie Španielska by malo len obmedzený operačný dopad na americké sily, malo by však značnú symbolickú váhu.

Španielsko patrí už dlho medzi krajiny NATO s najnižšími výdavkami na obranu, ktoré sa v posledných dvoch desaťročiach pohybovali medzi 1,1 a 1,4 percenta HDP – čo je výrazne menej ako ciele stanovené väčšinou spojencov a zďaleka nedosahuje vyššie referenčné hodnoty, ktoré presadzuje Trumpova administratíva.

Pod vedením premiéra Pedra Sáncheza dalo Madrid prednosť domácim sociálnym výdavkom a prijalo nezávislejšiu, ľavicovo orientovanú zahraničnú politiku, ktorá sa s Washingtonom dostala do konfliktu na viacerých frontoch. Kritici tvrdia, že sa Španielsko týmto stalo „čiernym pasažierom“, ktorý ťaží z kolektívnej obrany, pričom prispieva minimálne a často zadržiava praktickú podporu práve vtedy, keď je to najviac potrebné.

V marci tohto roku naštvaný Trump označil Španielsko za „hrozného spojenca“ po tom, čo odmietlo sprístupniť svoje základne alebo vzdušný priestor pre americké ozbrojené sily. Premiér Sánchez tieto správy odmietol a trval na tom, že Španielsko je „verným“ a „spoľahlivým“ partnerom NATO. Povedal, že rozhodnutia sa zakladajú na oficiálnych stanoviskách, nie na uniknutých e-mailoch, a vyhol sa priamej konfrontácii.

Sánchez dodal, že Španielsko podporuje „plnú spoluprácu so svojimi spojencami, ale vždy v rámci medzinárodného práva“. Predstavitelia NATO túto myšlienku rýchlo odmietli a uviedli, že zakladajúca zmluva neobsahuje „žiadne ustanovenie“ o pozastavení členstva alebo vylúčení ktoréhokoľvek členského štátu.

Hovorca Pentagónu potvrdil, že úradníci posudzujú rôzne politické možnosti, odmietol sa však vyjadriť k vnútorným rokovaniam. V uniknutom e-maile z Pentagónu sa tiež spomína možnosť prehodnotenia dlhodobej diplomatickej podpory USA pre britský nárok na Falklandské ostrovy (Islas Malvinas), ktoré spravuje Spojené kráľovstvo, ale na ktoré si nárokuje Argentína.

Táto možnosť je prezentovaná ako páka voči európskym spojencom a odkazuje na argentínskeho libertariánskeho prezidenta Javiera Mileiho, blízkeho ideologického spojenca prezidenta Trumpa. Hoci Milei v nedávnych prejavoch potvrdil nárok Argentíny na suverenitu nad ostrovmi a prisľúbil posilnenie ozbrojených síl krajiny, vo všeobecnosti sa snaží o pragmatické vzťahy so Spojeným kráľovstvom a netlačí na okamžitú konfrontáciu.

Akákoľvek zmena postoja USA by znamenala výrazný odklon od desaťročí trvajúcej americkej podpory Británie v tejto otázke a mohla by posilniť pozíciu argentínskej diplomacie. Downing Street trvá na tom, že britská zvrchovanosť nad Falklandskými ostrovmi „nie je sporná“.