Môj profil 
Predplatné
Hoci summit vyslal britským poslancom signál, že kontinent si želá dohodu, všetky krajiny, nielen Slovensko, sa musia pripravovať na tvrdý brexit. O výsledkoch štvrtkového večerného zasadnutia Európskej rady, ktoré trvalo zhruba do polnoci, dnes ráno v Bruseli informoval premiér Peter Pellegrini. Kameňom úrazu je takzvaný backstop, teda írska poistka. Backstop v princípe znamená, že ak sa do konca prechodného obdobia (2020 až 2022) nepodarí vyriešiť obchodnú dohodu s Londýnom, Severné Írsko by ostalo v colnej únii, aby sa nenarušila hranica s Írskom. Zástancovia brexitu tvrdia, že by sa tým tak rozdelili ostrovy a mali by problém vyrokovať svoje obchodné dohody.
„Britská premiérka Theresa May nás informovala, že sú nejaké obavy tých, ktorí majú rozhodovať o našej budúcej dohode, že by mohla byť írska poistka trvalým javom, a teda že by tak Británia ostala uzamknutá v nejakých neželaných vzťahoch s Európskou úniou. Prijali sme uisťovaciu deklaráciu, v záveroch akoby viac zdôrazňujeme, čo je v článkoch dohody. Hlavné posolstvá sú, že máme záujem ihneď po podpise zmluvy začať negociovať dohodu o budúcich vzájomných vzťahoch, veľmi úzkych vzťahoch medzi EÚ a UK a že backstop je len dočasným riešením,“ povedal Pellegrini. Znamená to, že lídri deklarovali, že aj keby náhodou prišla írska poistka do platnosti, tak len na krátky čas – do doby, kým bude nahradená trvalým riešením, ktoré vzíde z dohody o budúcich vzťahoch. Podľa niektorých zástancov brexitu by bolo riešením, ak by sa backstop časovo ohraničil, najčastejšie sa pritom spomínalo, že by mohol platiť rok. Pellegrini potvrdil, že lídri žiadnu časovú záruku nedali.
„Vychádza sa z toho, že by mal platiť do doby, kým nebude nahradený iným riešením. Ale deklarovali sme, že nie je v záujme Veľkej Británie a ani Únie, aby sme to naťahovali a ponechali v platnosti napríklad 10, 15, 20 rokov,“ vysvetlil premiér. Na otázku, či po noci vzrástlo riziko tvrdého brexitu, premiér povedal, že každá krajina sa musí pripravovať na tvrdý brexit, hoci dúfame, že sa to nestane. „Pod vedením ministerstiev hospodárstva a zahraničných vecí pracujú expertné skupiny a ja mám v pláne v januári zvolať rokovanie, aby sme si povedali, čo všetko Slovensko musí urobiť, ak by k tomu došlo a vedeli sme informovať podnikateľov a spoločnosti,“ informoval ďalej premiér. Hoci dnešný summit sa ešte neskončil, po chodbách Rady sa spomína už možný januárový mimoriadny summit. Premiér dúfa, že ďalšie brexitové zasadnutie nebude potrebné.
Hoci brexit dominoval rokovaniu vo štvrtok, neznamená to, že lídri sa nikam neposunú. Dnes majú na stole tému migrácie a jednotného trhu, neskôr sa uskutoční summit eurozóny v inkluzívnom formáte – to znamená, že na diskusii o eurozóne sa zúčastnia všetky krajiny EÚ. “Veľmi zaujímavé, a asi aj komplikované a náročné bude rokovanie euroskupiny. Tu už chceme hovoriť o pokračovaní hlbšej integrácie, veľkou témou bude mandát pre euroskupinu, aby začala dizajnovať budúci možný rozpočet pre krajiny eurozóny. To bude vyvolávať veľkú diskusiu, aby to nebolo na úkor terajšieho rozpočtu, ako sa bude tvoriť, deliť,” povedal o svojich očakávaniach pre dnešný deň Pellegrini. Na otázku, či debata skĺzne aj k téme ministra financií eurozóny, premiér zareagoval, že “tak ďaleko ešte nie sme”.
Vo štvrtok a piatok sa v Bruseli koná posledné tohtoročné zasadnutie Európskej rady. Témami mali pôvodne byť viacročný finančný rámec po roku 2020, migrácia, jednotný trh a vonkajšie vzťahy. Britská premiérka May však tento týždeň odložila hlasovanie o brexite na koniec januára, keďže jej dohoda nemala podporu v parlamente, dokonca ani medzi poslancami Konzervatívnej strany. Brexit sa tak opäť dostal na stôl európskej dvadsaťsedmičky. Situáciu ale uľahčuje, že May prežila hlasovanie o dôvere vo svojej vlastnej strane. Koncom novembra lídri EÚ odsúhlasili dohodu o odchode Británie z EÚ, May však teraz žiada dodatočné záruky. Európska únia koná jednotne, otvorenie dohody a ďalšie vyjednávania odmieta, je však ochotná britským poslancom objasniť sporné články dohody.
.JPG)
