Pellegriniho vo Washingtone čakajú aj stretnutia so zástupcami amerických firiem ako IBM či Lockheed Martin. Premiér bude mať v piatok príležitosť hovoriť niekoľko minút s americkým prezidentom na štyri oči. Následne budú rokovať spolu so svojimi tímami. Naposledy sa s americkým prezidentom Barackom Obamom stretol vtedajší premiér Robert Fico.

Ešte pred prijatím v Bielom dome sa Pellegrini vo štvrtok stretne so zástupcami amerických spoločností ako IBM či US Steel. Práve hutnická spoločnosť v košickej prevádzke pristúpila k skráteniu pracovného týždňa na štyri dni. Premiér sa stretne aj so zástupcami Lockheed Martin. Táto spoločnosť vyrába stíhačky F-16. Slovensko si objednalo dodávku 14 strojov, nahradia tak opotrebované ruské Migy. Prvé stíhačky majú dodať na prelome rokov 2022/2023.

Rokovania o obrannej spolupráci budú pokračovať aj na stretnutí s Trumpom v piatok popoludní. Lídri sa dotknú aj návrhu dohody o obrannej spolupráci. Vďaka tejto dohode by Slovensko mohlo získať 105 miliónov dolárov na rekonštrukciu vojenských letísk. Rokovania vedie rezort diplomacie, ministerstvo obrany sa na nich nezúčastňuje. Dohoda sa totiž nepáči koaličnej strane SNS. Podobnú zmluvu má USA s viacerými európskymi krajinami, napríklad Maďarskom. SNS tvrdí, že tieto dohody ohrozujú suverenitu krajín. V rámci diskusie by mal Pellegrini s Trumpom hovoriť aj o kybernetickej bezpečnosti.

Ako avizoval Biely dom, predmetom rozhovoru bude tiež energetická bezpečnosť. Krajiny zdieľajú rovnaký postoj v súvislosti s plynovodom Nord Stream 2. Ten povedie z Ruska do Nemecka cez Baltské more, pri dodávkach plynu tak môžu obísť Ukrajinu aj Slovensko. Proti tomuto plynovodu ostro vystupujú obe krajiny – Slovensko aj Amerika. USA má okrem toho záujem dovážať do Európy skvapalnený plyn (LPG). Centrum plánujú vybudovať v Poľsku. Slovensko s Varšavou zase pracuje na výstavbe slovensko-poľského plynovodného prepojenia.

Ďalšou témou budú clá a investície amerických firiem na Slovensku. Zatiaľ čo americký prezident je prívržencom politiky protekcionizmu, Slovensko je zástancom voľného trhu. Pellegrini sa dokonca vyjadril, že by si vedel predstaviť nulové clá. Obchodná výmena medzi Slovenskom a USA má stúpajúcu tendenciu, vlani Slovensko vyviezlo do USA tovar a služby v hodnote 2,6 miliardy eur, čo je 3,3-percentný podiel z exportu. USA sú deviaty najväčší vývozný partner. Naopak, minulý rok z USA prišiel na Slovensko tovar a služby za 0,7 miliardy eur, čo predstavuje 0,9-percentný podiel z importu na Slovensko. Vývoz áut zo Slovenska do USA bol vlani v hodnote 1,9 miliardy eur. Slovensko je deviatym najväčším vývozcom áut do USA a USA sú pre Slovensko tretí najväčší exportný partner po Nemecku a Francúzsku.

Pellegriniho program sa začína už vo štvrtok návštevou Amerického múzea holokaustu a následným stretnutím s predstaviteľmi Amerických židovských organizácií. Pellegrini navštívi aj Arlingtonský národný cintorín. Tam položí veniec k hrobu Michaela Stranka. Strank sa narodil v roku 1919 v spišskej dedine Jarabina rusínskym rodičom. Keď mal šesť, odišli do USA. Strank sa prihlásil k americkým námorníkov, zomrel 1. marca 1945 po zásahu šrapnelom z americkej lode, keď do piesku kreslil náčrt novej akcie. Slávnym sa stal vďaka záberu reportéra Joea Rosenthala z AP. Na fotke je zobrazené druhé vztyčovanie americkej vlajky na japonskom vrchu Suribači sopečného ostrova Iwo Jima. Strank získal viaceré vojenské ocenenia.

Návšteva premiéra sa bude niesť aj v znamení výročí – 75. výročia Slovenského národného povstania, 30. výročia Nežnej revolúcie či 15. výročia členstva v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii. V tejto súvislosti Trump prijímal aj iných lídrov zo strednej a východnej Európy. Naposledy, 7. marca, prijal českého premiéra Andreja Babiša. Začiatkom apríla 2018 zase prijal prezidentky a prezidenta pobaltských krajín na spoločnom stretnutí.

Návšteva Pellegriniho sa koná krátko po návšteve amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea. Ten navštívil Bratislavu v polovici februára, pričom išlo o prvú návštevu amerického šéfa diplomacie na Slovensku od roku 2005. Vtedy Condoleezza Riceová sprevádzala prezidenta Georgea Busha na summit s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Predtým vo funkcii ministerky zahraničných vecí navštívila Slovensko česká rodáčka Madeleine Albrightová. Naopak, naposledy bol vo Washingtone za éry Baracka Obamu vtedajší premiér Robert Fico v novembri 2013. Ten navštívil Washington na pozvanie viceprezidenta Joea Bidena. V roku 2008 zase slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča prijal prezident George W. Bush. V marci 2006 prijal Bush slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu a stretol sa aj s Rudolfom Schusterom. O ňom dokonca píše vo svojich memoároch. Na Slovensko si spomína ako na mladú demokraciu, ktorá sa zapojila do operácie v Iraku. „Prezident Schuster mal v očiach slzy, keď popisoval hrdosť svojho národa na pomoc pri oslobodzovaní Iraku. Mal som ten okamžik na mysli vždy, keď som počul, ako kritici tvrdia, že Amerika jednala samostatne,“ napísal George W. Bush vo svojej knihe pod názvom Okamžiky rozhodnutí.