Pekári: Na Slovensko sa doviezlo o pätinu zahraničného chleba viac ako pred rokom

„Tlak zahraničných reťazcov na slovenských spotrebiteľov a podsúvanie importovaných produktov namiesto lokálnych je obrovský. V roku 2025 sa na Slovensko doviezlo vo finančnom vyjadrení o pätinu importovaného chleba viac ako pred rokom. V objemových jednotkách to bolo viac o jednu desatinu. Sme presvedčení, že slovenskí spotrebitelia si takýto dovezený chlieb kupujú nevedomky, pretože na rozdiel od ovocia a zeleniny, pri pekárskych výrobkoch nie je pôvod označený viditeľne priamo na pulte. Reťazce tento údaj zámerne skrývajú, aby spotrebiteľ nemal kompletnú informáciu o pôvode chleba a nakupoval produkt, ktorý precestoval pol Európy“ uviedol Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC).

Štatistický úrad Európskej únie Eurostat uviedol, že na Slovensko sa v roku 2025 doviezol chlieb v hodnote 47,89 mil. eur, čo je o 21 % viac ako v roku 2024 (39,53 mil. eur). Z pohľadu objemu išlo o takmer 25 935 ton chleba, čo je o 10,3 % viac ako sa doviezlo v roku 2024 (23 515,92 t). Priemerný Slovák pritom ročne skonzumuje približne 25 kg chleba, 21 kg pšeničného pečiva a 12,2 kg trvanlivého pečiva.

„Chlieb so soľou je symbolom Slovenska, ktorým sa vítajú zahraničné návštevy najvyššieho rangu. Čo je dôležitejšie, je tradičnou súčasťou jedálnička Slovákov. Je preto nevyhnutné, aby štát zaviedol pre spotrebiteľov právo informovanej voľby v obchodných reťazcoch. Požadujeme, aby tak ako pri ovocí a zelenine, bola na pultoch zreteľne uvádzaná aj krajina pôvodu chleba a pečiva. Chlieb a pečivo zo zahraničia totiž nepodliehajú rovnakým výrobným štandardom ako tie domáce. Na Slovensku napríklad stále platí zákaz dovozu ukrajinskej múky, ktorý v Poľsku, Nemecku či Belgicku neplatí. Potravinové kontrolné orgány Slovenskej republiky, ktoré patria medzi tri najlepšie v EÚ, nemajú v týchto krajinách právomoc vykonať prehliadky pôvodu surovín. Zároveň treba povedať, že niektoré výrobky, ktoré sa k nám vozia zo západnej Európy majú aj viac ako rok od dátumu výroby,“ dodal Lapšanský.