Parlament neschválil vrátenú vládnu novelu verejného obstarávania, neprelomil tak veto prezidentky

Bratislava 26. novembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Národná rada SR v utorok po opätovnom rokovaní napokon neprijala vrátenú vládnu novelu zákona o verejnom obstarávaní s pozmeňujúcimi návrhmi, ako ich schválila pôvodne 17. októbra. Neprelomila tak veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorá novelu vrátila parlamentu s ôsmimi pripomienkami, keď sa stotožnila s výhradami Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO)

Za opätovné schválenie novely verejného obstarávania bolo 69 namiesto potrebných 76 poslancov, proti bolo 55 a zdržalo sa hlasovania 23 zákonodarcov. Poslanci predtým neschválili pripomienky hlavy štátu. Pôvodne schválená novela verejného obstarávania by podľa prezidentky vo viacerých oblastiach obmedzila súťaž vo verejnom obstarávaní a znížila mieru jeho transparentnosti.

Predseda ÚVO Miroslav Hlivák v reakcii na výsledok hlasovania o novele verejného obstarávania uviedol, že veril, že poslankyne a poslanci sa stotožnia s pripomienkami prezidentky, ktoré sa opierali o právne výhrady úradu voči škodlivým pozmeňujúcim návrhom. Je mi ľúto, že sme nedozreli na ocenenie odbornej práce, z ktorej môže naša spoločnosť profitovať. Mrzí ma, že po dnešnom dni budú sklamaní poctiví vyhlasovatelia súťaží a poctiví podnikatelia,” poznamenal Hlivák. “Zákon totiž naďalej necháva voľné pole pôsobnosti nepoctivým subjektom, ktorí pri verejných súťažiach nemajú čestné úmysly. Ja však za úrad môžem povedať, že v našom odbornom úsilí a nezávislom rozhodovaní podľa zákona budeme pokračovať,” dodal Hlivák.

Na kontroverzné zmeny v novele verejného obstarávania upozornili okrem ÚVO aj občianske združenia Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu. Obe mimovládne organizácie cez petíciu žiadali poslancov pri opätovnom hlasovaní o vrátenej novele vypustiť sporné pozmeňujúce návrhy poslancov Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) a Petra Marčeka (nezaradený). Považujú ich za škodlivé pre transparentnosť a kontrolu verejného obstarávania. Pozmeňujúce návrhy sú podľa riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej najviac škodlivé v tom, že rozširujú okruh nákupov, ktoré môžu byť v tzv. utajovanom, obrannom režime. “To znamená, že ich kontrola by bola ťažšia. A tiež vnímame ako zlé, že sa skracujú lehoty na rozhodnutie ÚVO na tridsať dní. Ak úrad do tridsiatich dní nedokáže skontrolovať nejakú zákazku, tak je tender akože v poriadku,” upozornila Petková. Skrátenie tejto lehoty by podľa nej znamenalo, že úrad by nemohol niektoré nákupy kontrolovať.

Novela verejného obstarávania mala navrhovanú účinnosť od 1. januára 2020. Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý návrh pripravil, chcel zmenami v zákone obmedziť prístup majetkovo prepojených subjektov k verejným zákazkám, ako aj zneužívanie námietok a odvolaní. Novelou reagoval aj na prvé skúseností z uplatňovania veľkej novely verejného obstarávania, účinnej od 1. januára 2019.