Môj profil 
Predplatné
Asi 400 účastníkom 21. generálneho zhromaždenia Medzinárodnej katolíckej charity Svätý Otec pripomenul základnú podstatu charity, ktorá je zároveň povolaním Cirkvi:
Cirkev nie je humanitárna agentúra
„Pôvod a podstata lásky je v Bohu (porov. Jn 4,8), láska je objatie Boha, nášho Otca, určené každému človeku, osobitne chudobným a trpiacim, ktorí majú v jeho srdci prednostné miesto. Ak by sme na charitu hľadeli ako na nejakú poskytnutú službu, Cirkev by sa stala humanitárnou agentúrou a služba charity jej „logistickým oddelením“. Ale Cirkev nie je nič také, je niečím iným a oveľa väčším: je v Kristovi znakom a nástrojom lásky k ľudstvu a ku všetkému tvorstvu, nášmu spoločnému domu.“
Druhý akcent pápež František položil na správne chápanie integrálneho rozvoja: „Chudobní sú predovšetkým ľudské osoby, a v ich tvári sa skrýva tvár samotného Krista. Oni sú jeho telom, znakmi jeho ukrižovaného tela…“
Chudobní potrebujú v prvom rade duchovnú starostlivosť
„Služba lásky si musí preto voliť logiku integrálneho rozvoja ako protilieku na kultúru vyraďovania a ľahostajnosti. A keď hovorím k vám, ktorí tvoríte Caritas, chcem zdôrazniť, že «tá najhoršia diskriminácia, ktorou trpia chudobní, je nedostatok duchovnej pozornosti» (Evangelii gaudium, 200). Vy to dobre viete: drvivá väčšina chudobných «má osobitnú otvorenosť k viere, potrebujú Boha a nemôžeme zanedbať to, aby sme im ponúkli jeho priateľstvo, jeho požehnanie, jeho Slovo, slávenie sviatostí a pozvanie na cestu rastu a dozrievania vo viere» (tamže). Preto, ako nás to učí aj príklad svätcov a svätíc charitatívnej lásky, «preferenčná voľba v prospech chudobných sa musí zásadne premietať do privilegovanej a prioritnej duchovnej pozornosti» (tamže).“
Diakonia lásky je prostriedkom spoločenstva Cirkvi
„Cirkevné spoločenstvo sa rodí zo stretnutia s Ježišom Kristom, Božím Synom, ktorý prostredníctvom ohlasovania Cirkvi prichádza k jednotlivým ľuďom a vytvára spoločenstvo s ním samým a s Otcom a Duchom Svätým (porov. 1 Jn 1,3). Je to práve spoločenstvo v Kristovi a v Cirkvi, ktoré animuje, sprevádza a posilňuje službu charity tak v samotných komunitách, ako aj v krízových situáciách na celom svete. Takýmto spôsobom je diakonia lásky viditeľným prostriedkom spoločenstva Cirkvi (porov. Kompendium Sociálnej náuky Cirkvi, 4).
Pápež František napokon odporúčal všetkým pracovníkom Charity postoje nezištnosti a pokory a vyzval ich vyvarovať sa rozličných foriem pokrytectva, ako aj pripodobňovania činnosti Charity pragmatickej filantropii, výkonovo zameranej organizácii, biznisu, funkcionárstvu alebo byrokracii.
Charita nie je ani idea, ani pekný pocit
„Preto chcem zdôrazniť, že Charita nie je akási idea alebo zbožný pocit, ale skúsenostné stretnutie s Kristom. Znamená chcieť žiť so srdcom Boha, ktorý od nás nechce, aby sme mali voči chudobným nejakú paušálnu lásku, priazeň, solidárnosť atď., ale aby sme v nich stretli jeho samého (porov. Mt 25,31-46), v štýle chudoby.“
Pápež poďakoval členom Charity za všetko, čo robia pre núdznych a spolu s núdznymi. Rozlúčil sa s nimi gestom povzbudenia, požehnaním a zverením pod ochranu Panny Márie.
.jpg)
.jpg)
