Pan Ki-mun kritizoval neúčasť veľkých hráčov na humanitárnom summite

Istanbul 25. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Keystone,Salvatore Di Nolfi)

Jednou z hlavných tém summitu bol aj osud detí, ktoré v dôsledku vojen alebo prírodných katastrof nemôžu pokračovať v školskej dochádzke

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun kritizoval lídrov najbohatších krajín sveta za ich neúčasť na prvom humanitárnom summite, ktorý sa v utorok skončil v tureckom Istanbule. Spomedzi siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta bolo na summite takto zastúpené iba Nemecko.

Ako informovala agentúra AP, Pan v zjavnej narážke na Rusko kritizoval členov Bezpečnostnej rady OSN, ktorí bránia pokroku, “a to nielen v kritických otázkach vojny a mieru, ale aj v humanitárnych záležitostiach”. Zdôraznil, že neprítomnosť predstaviteľov týchto štátov na summite v Istanbule nebude “ospravedlnením pre ich nečinnosť”.

Na summite, ktorého cieľom bolo nájsť účinnejšie odpovede na humanitárne dôsledky globálnych kríz, sa zúčastnilo vyše 10.000 delegátov, vrátane 65 hláv štátov a vlád. Prezidenti USA a Ruska, Barack Obama a Vladimir Putin, ktorých krajiny sa snažia o sprostredkovanie mieru v Sýrii, však do Turecka nepricestovali.

Napriek neprítomnosti kľúčových hráčov Pan označil výsledky summitu za povzbudzujúce: uviedol, že zástupcovia 400 štátov a humanitárnych organizácií prijali viac ako 1500 záväzkov, ktoré sú v súlade s prioritami summitu.

Darcovia, medzi nimi aj mnohé štáty, sa napríklad zaviazali obmedziť úradné formality, ktorých plnenie vyžadujú od humanitárnych organizácií.

“Jeden dolár investovaný dnes do ochrany ľudských práv umožní ušetriť v budúcnosti desiatky tisíc dolárov,” uviedla námestníčka vysokého komisára OSN pre ľudské práva Kate Gilmorová. Dodala, že treba zmeniť vnímanie humanitárnych operácií ako krátkodobých a považovať ich za dlhodobé projekty, “aby svet bol v konečnom dôsledku bezpečnejší”.

Dôsledkom zložitosti humanitárnych kríz je aj to, že finančné prostriedky vyčlenené na tento účel sú 12-krát vyššie ako pred 15 rokmi. “Systém však dobre nefunguje,” konštatovala Gilmorová.

“Poskytnutie financií nie je len otázkou peňazí, ale aj akceptovania rozsahu problému, ktorému čelíme. Všetci chceme lepší humanitárny ekosystém, chceme lepšiu účinnosť, menej poplatkov za transakcie a – čo je najdôležitejšie – chceme výsledky a chceme, aby táto pomoc bola čo najlepšia pre ľudí v núdzi,” vysvetlil generálny tajomník Medzinárodnej federácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca Elhadj As Sy.

Jednou z hlavných tém summitu bol aj osud detí, ktoré v dôsledku vojen alebo prírodných katastrof nemôžu pokračovať v školskej dochádzke. Riešiť tento problém má fond, kde by sa malo zozbierať 3,8 miliardy dolárov, zatiaľ však darcovia poskytli len dve percentá tejto sumy.

Európska komisia ústami komisára Christosa Stylianidesa deklarovala, že štvornásobne zvýši svoj rozpočet na vzdelávanie detí v núdzových situáciách. Komisár uviedol, že vzdelávanie je nástrojom boja proti radikalizácii, verbovaniu i núteným manželstvám, ktorým sú potenciálne vystavené deti v zónach konfliktov.

Počas summitu zaznievala aj kritika, ktorá sa týkala najmä spôsobu riešenia pretrvávajúcej migračnej krízy v Európe. Srbsko napríklad kritizovalo nerozlišovanie medzi migrantmi a utečencami.

Ambiciózny plán zorganizovať humanitárny summit bol od začiatku terčom tvrdej kritiky významných humanitárnych organizácii. Organizácia Lekári bez hraníc ho bojkotovala, pričom odsúdila pokryteckosť konferencie, keďže jej účastníci jasne nepoukázali na štáty zodpovedné za krízy vo svete.