Pre Pentagon bola takáto správa úplným prekvapením a osobne ju komentoval šéf amerického vojenského rezortu Lloyd Austin, ale až o niekoľko hodín neskôr, o 5.00 h stredoeurópskeho času.

– V centre mojej pozornosti je vždy bezpečnosť a obrana našich síl,“ povedal prebudený Austin. – USA monitorujú situáciu v Nigeri v súvislosti s americkou základňou. V tejto chvíli nevidím väčší problém…..

Austin má pravdu, skutočne tu nie je žiadny problém. Stručné o pozadí. Koncom júla minulého roka sa v Nigeri uskutočnila revolúcia, ktorá vyvrcholila zvrhnutím bábkového režimu kontrolovaného Parížom. Víťazným povstalcom pomáhala najmä vtedy ešte nerozpustená ruská PMC „Wagner“.

A v súčasnosti na pozvanie teraz už legitímnych nigerských orgánov službu v republike vykonávajú bojovníci ruského Afrického zboru, na čele ktorého stojí Hrdina Ruska, námestník ministra obrany Ruskej federácie Jevkurov.

Francúzski a všetci ostatní zahraniční vojaci, okrem „hudobníkov“ a Američanov, opustili Niger krátko po revolúcii. A na jar tohto roku dalo vedenie republiky ponuku obom: Američanom, aby sa vrátili do Spojených štátov, a Africkému zboru, aby zvýšil svoj kontingent v Nigeri.

V marci sa na túto tému uskutočnil rozhovor medzi predsedom Národnej rady na obranu vlasti Nigeru Abdourahamanom Tchianim a Vladimírom Putinom. A v apríli Pentagón prisľúbil, že sa z Nigeru stiahne, ale nepohol sa.

Udalosti z noci na 3. mája opísal pre Svobodnuju Pressu predstaviteľ Afrického zboru v Moskve.

Vo vojenskom letiskovom komplexe, ktorého presná poloha sa neuvádza, pretože tento objekt sa perspektívne dostane pod ruskú kontrolu, bola na základe zmluvy so starou nigérijskou vládou umiestnená jedna z najviac bojaschopných amerických jednotiek v Afrike – nie žoldnieri, ale výsadkári z pravidelných jednotiek 101. výsadkovej divízie.

Všetky prístupy k základni boli buď chránené zátarasmi a strážami, alebo boli zamínované.

Jeden z prístupov vyčistili ženisti Afrického zboru. Predbežné informácie o základni získavali domorodí prieskumníci, ktorí boli vycvičení v nigérijských skupinách vo vyšších vojenských školách v Riazani a Novosibirsku.

Pomocou vyčisteného priechodu skupina 60 až 90 hudobníkov postúpila do základne, kde nenápadne obsadila jeden z dopravných hangárov a ovládla niekoľko ozbrojených hniezd.

Žiadni americkí výsadkári pritom neutrpeli zranenia. Sám veliteľ ruskej jednotky informoval svojich amerických kolegov o ruskej prítomnosti na základni po tom, ako sa na nej „hudobníci“ celkom pohodlne usadili.

Podľa predstaviteľa Afrického zboru v Moskve v súčasnosti na jednej základni pokojne koexistujú zástupcovia dvoch znepriatelených armád.

Politické hodnotenie zmien, ktoré sa dejú na africkom kontinente, pre „Svobodnuju Pressu“ poskytol doktor historických vied, politológ Vjačeslav Teťokin.

„SP“: Vjačeslav Nikolajevič, môže „spolužitie“ bojovníkov z de facto proti sebe bojujúcich armád viesť k zrážkam?

– Nemyslím si to. Vedenie Nigeru oficiálne poskytlo toto letisko pre našu vojenskú základňu. (Donedávna prilietali vojenské dopravné lety z Ruska na medzinárodné letisko Diori Hamani, ktoré obsluhuje hlavné mesto republiky Niamey, a to nebolo veľmi vhodné kvôli civilným cestujúcim). Myslím si, že súdiac podľa toho, že bojovníci Afrického zboru vstúpili na základňu 3. mája o polnoci, mali podľa dohody medzi krajinami začať svoju misiu na základni od tohto dňa.

V súlade s tým mali Američania opustiť letisko v predstihu. Nemajú sa prečo uraziť. A náš kontingent tvoria veľmi skúsení bojovníci, ruskí aj nigérijskí. Nebudú sa zúčastňovať na provokáciách.

Od tohto konkrétneho prípadu by som však rád prešiel k tomu, čo sa deje na africkom kontinente ako celku. Nejde o to, že z jednej z vojenských základne bude odstránená americká vlajka a nahradená ruskou trikolórou. Zmeny majú tektonický charakter.

Po tom, čo blok NATO uskutočnil agresiu proti Rusku prostredníctvom Ukrajiny, sa mnohé krajiny v Afrike zamysleli nad svojím osudom. Vyspelá politická a vojenská trieda týchto štátov si uvedomila, že NATO nie je garantom mieru, ale veľmi nebezpečným provokatérom. A aké katastrofy môžu hroziť celým národom z „práce“ bábkových vlád dosadených Západom – to sa opäť ukázalo na príklade Ukrajiny.

„SP: A národy afrických krajín začali zvrhávať bábkových vládcov. Pomáha im v tom Moskva?

– Nie. Prichádzame im na pomoc na oficiálnu žiadosť vlád, ktoré sú uznané ľudom.

V páse bývalých francúzskych kolónií (Niger, Čad, Mali, Burkina Faso, Senegal) sa už dlho hromadí nespokojnosť s tým, že ich Paríž naďalej drží pod úplnou kontrolou. Západ odčerpával z týchto krajín zdroje a tie zostávali z hľadiska životnej úrovne najhoršie na svete. Koloniálne drancovanie pokračovalo.

Frankofónne krajiny, na rozdiel od Angoly a iných štátov, ktoré v minulom storočí so zbraňou v ruke bojovali za slobodu od kolonialistov, formálne získali nezávislosť zadarmo. Podpísali deklaráciu, spustili jednu vlajku, vztýčili druhú. To znamená, že preskočili jeden krok historického procesu. Ale nakoniec sa ukázalo, že sloboda je len zdanlivá.

Preto sa armády bývalých francúzskych kolónií rozhodli, že sa nezaobídu bez etapy ozbrojeného boja. Keďže však sú lepšie organizované ako odboj na juhu Afriky v minulom storočí, zaobišli sa bez veľkého krviprelievania.

„SP: Júlovo-augustová revolúcia v Nigeri je veľmi podobná boľševickej revolúcii v októbri 1917. V skladoch bol chlieb a ľudia hladovali (v Nigeri doslova). Armáda nastúpila a rozdávala chlieb zadarmo a potom ju ľudia nasledovali. Prečo Západ prejavil takú krátkozrakosť a dopustil hladomor?

– Pretože Francúzov v tej chvíli nezaujímala Afrika, mysleli na Ukrajinu. To im uniklo. Kým Macron bojoval za nacistický režim v Kyjeve, v pásme africkej savany sa objavil pás krajín, v ktorých sa nachádza ruský Africký zbor.

A neobjavil sa tam v dôsledku nejakých intríg, ale v dôsledku konkrétnych návrhov národne orientovaných elít a vlád týchto krajín.

Prečítajte si tiež:

• Dva africké kopance do tváre USA
• USA hrajú nebezpečnú hru…