Môj profil 
Predplatné
Pešávar 29. novembra (TASR) – Pakistanský lekár Šakíl Afrídí, ktorý vlani pomohol americkej Ústrednej spravodajskej službe (CIA) pri dolapení vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina, vyhlásil hladovku na protest proti životným podmienkam vo väzení, kde si odpykáva trest za vlastizradu a spiknutie.
Afrídího odsúdil súd v máji na 33 rokov väzenia. Proces sa konal podľa kmeňového súdneho systému a Afrídí sa nemohol brániť.
Verdikt súdu je označovaný za trest za to, že pomohol CIA pri jej pátraní po bin Ládinovi. Ako pripomína agentúra Reuters, táto záležitosť sa negatívne prejavila aj na vzťahoch medzi Pakistanom a Spojenými štátmi, ktoré ústami ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej vyjadrili hlboké pobúrenie nad procesom i výškou trestu. Americký Kongres v dôsledku rozsudku nad Afrídím podstatne znížil finančnú pomoc pre Pakistan.
Vedenie väznice v Pešávare informovalo, že Afrídí si teraz trest odpykáva na samotke a nesmie prijímať návštevy, ani telefonáty. Ako spresnilo, ide o trest za rozhovor, ktorý v septembri poskytol médiám.
"V dôsledku interview, v ktorom Dr. Šakíl Afrídí vzniesol vážne obvinenia voči tajnej službe, mu vedenie väznice zakázalo prijímať návštevy členov jeho rodiny i právnikov," uviedol predstaviteľ väznice, ktorý si neželal byť menovaný, keďže nemá oprávnenie informovať médiá. Dodal, že na protest proti tomuto trestu Afrídí začal neobmedzenú hladovku.
Vyšetrovanie, ktoré sa začalo v dôsledku septembrového interview, odhalilo, že Afrídí podplatil strážnikov väznice, aby mohol použiť ich mobilné telefóny a hovoriť s novinármi, príbuznými a priateľmi. Celkovo šlo o 58 telefonátov. Reuters dodáva, že suspendovaných bolo šesť strážnikov väznice.
Američania považujú Afrídího za hrdinu, keďže vďaka vymyslenému očkovaciemu programu získal DNA obyvateľov domu v Abbottabade, v ktorom sa skrýval bin Ládin. Americké tajné služby mohli tieto vzorky DNA porovnať s DNA bin Ládinovej sestry, ktorá zomrela v roku 2010 v Bostone.
So CIA Afrídí spolupracoval niekoľko rokov pred zásahom elitného komanda voči bin Ládinovi v máji roku 2011 – dodával jej informácie o militantných skupinách pôsobiacich v oblastiach, kde platili kmeňové zákony.
Útok na bin Ládinovu skrýšu americkým komandom vnímal Pakistan, a najmä jeho armádne velenie, ako poníženie a porušenie svojej zvrchovanosti. Americký prezident Barack Obama vtedy vyhlásil, že keby si od Pakistanu pýtali povolenie pred akciou elitného komanda, bin Ládin mohol utiecť.
.JPG)
.jpg)
