Otvorený list pre Nicholsonovú: Nehovorte kompetentným, že statočná slovenská žena 21. storočia môže nastúpiť do práce hneď, ako vypudí placentu

Slovensko 4. novembra 2016 (HSP/Foto: TASR – Michal Svítok)

„Viete, ja som Vás, Lucia, volila. Bolo mi sympatické, že sa zasadzujete za práva detí, za práva matiek, rodín a vôbec, tak všeobecne o sociálne veci. Dala som Vám ten hlas dobrovoľne, nebola to voľba menšieho zla. Úprimne som Vám verila,“ týmito slovami začína svoj otvorený list Laura Kovalová, ktorý je adresovaný podpredsedníčke NR SR Lucii Ďuriš Nicholsonovej (SaS). List publikoval portál Medzičas.sk.

Následne však Kovalová dodáva: „Popravde, keby som bola bývala vedela, že kandidujete v druhom stave, nebola by som Vám ho dala. Nie kvôli predsudkom, ale kvôli Vášmu synovi, pretože každé bábätko si zaslúži mať mamičku na plný úväzok dokiaľ to ide.“

Aktuálne je však Kovalová zdesená. Dôvodom je iniciatíva Nicholsonovej, na ktorej si v poslednom období buduje svoju politickú kariéru. „Ja totiž tú Vašu iniciatívu vôbec nechápem, neviem komu je vlastne určená a čo ňou sledujete… (teda okrem Vašich politických ambícii a hlavne zachovania si svojho poslaneckého platu, ktorý je v čistom niečo cez 3000 eur/ mesačne, čo je pre mnohé mamičky viac, ako dostanú materský príspevok počas celých prvých 200 dní na MD.),“ vysvetlila.

„Ja by som chápala, kebyže ako sociálne cítiaca politička – matka, robíte všetko preto, aby matky nemuseli od svojich detí do práce odchádzať predčasne z finančných, ba priam existenčných dôvodov, pretože mladé rodiny veľmi ťažko vyžijú z jedného, manželovho príjmu a rodičovského príspevku, ktorý je v súčasnosti 203 eur,“ dodala.

Ženy vo fabrikách

Kovalová je ale znepokojená tým, čo vlastne chce Nicholsonová dokázať. Poukázala totiž na fakty, že podpredsedníčka viedla zasadnutie parlamentu už 6 dní po pôrode. Zároveň, že v šestonedelí dokázala celé hodiny sedieť bez prestávky v parlamente a dokázala vykonávať prácu podpredsedníčky. A tiež, že päť týždňov po pôrode dokázala zvládnuť odbehnúť 8 kilometrov, a pri tom nestratiť mlieko.

„Ak to správne chápem, ide Vám o to, aby mohla žena hneď po pôrode pracovať?“ pýta sa Kovalová, ktorá však zároveň poukazuje na dôležitú skutočnosť: „viete, nie všetky ženy pracujú hlavou, vo voňavej kancelárii, s možnosťou homeoffice, kedy sa im zachce. Niektoré ženy vykonávajú aj fyzicky náročné práce, na smeny, kde by bol ich návrat do zamestnania predčasne priam zdravie ohrozujúci. Dobrovoľne si berú nočné a prácu cez víkendy a sviatky, pretože za to majú príplatky.“

A dodáva: „keď teda neriešime, že fyzicky pracujúca žena by asi čoskoro prišla o mlieko a zas by malo ujmu dieťa. A asi ani pri najväčšej fantázii si neviem predstaviť takú robotníčku vo fabrike, ako má pod výrobným pásom každý deň položenú sedačku s miminkom so slúchadkami na ušiach, aby ho nerušil hluk strojov a s malilinkou rúškou na ústach, aby nedýchalo prach a smrad a že si mamička každé 2 -3 hodiny odbieha na pol hoďky do šatne pokojiť, poprebaľovať. Tam sú totiž ženy rady, keď ich pustia na záchod, menštruujúce ženy sa označujú červenými doplnkami ako v stredoveku, aby dozorkonajúci bachar vedel, že táto žena ma právo ísť viackrát za deň na záchod. A jasle vo fabrike, alebo v supermarkete mi neprídu vôbec ako promamičkovské riešenie, naopak ako prostriedok pre dokonalé zotročenie ženy. Nehovoriac teda o tom, že takéto pracovné miesta väčšinou nie sú nejako extrémne dobre platené. Napriek tomu práve manuálne pracujúce ženy, bez urážky, z nižších sociálnych tried, do práce predčasne musia ísť z už spomínaných finančných/existenčných dôvodov, pretože ich partner pravdepodobne tiež niekde manuálne pracuje. Na Slovensku priam otročí za minimálnu mzdu (alebo niekde v zahraničí otročí za viac peňazí).“

Slovensko nie je Bratislava

Vzhľadom na uvedené, Kovalová upozorňuje, že Slovensko nie je len Bratislava. „Naozaj ju nemôžete brať ako benchmark. Možno to neviete, ale kým v Bratislave je čistý plat 1000 eur skôr slabší priemer jedinca, na väčšine územia našej krásnej krajiny toľko nezarobia ani obidvaja rodičia spolu. Teda, ak vôbec majú to šťastie, že majú obidvaja zamestnanie,“ adresuje Nicholsonovej.

„Ide Vám o to, aby žena mohla robiť skôr ako za tri roky??? Aby si matky mohli nosiť dieťa do práce?,“ pýta sa opäť Kovalová a dodáva, že práve taký pocit mala z mediálnej kauzičky poslankyne Petrik, ktorá bola vykoľajená z toho, že ju nepustili s čerstvým dieťaťom do rokovacej sály.

„Prepáčte, ale ja som ešte nikdy nepočula o prípade, že by žene niekto nedovolil nastúpiť skôr, ak to neohrozovalo zdravie ženy a zdravý vývin dieťaťa, alebo ak by na jej starostlivosť o dieťa nedoplácal zamestnávateľ, alebo ostatní kolegovia, aby nastúpila do práce, ak sa na tom so zamestnávateľom dopredu dohodla a ten nevzal na jej miesto náhradu na zastupovanie počas MD na dobu určitú.“

Za koho práva?

Kovalová zároveň tvrdí, že ak sa žena rozhodne na 100 percent pracovať, je to jej voľba, ale nemala by mať privilégia na úkor ostatných. Svoje slová zdôvodnila nasledujúcimi slovami: „Podľa našich zákonov nemá zamestnávateľ právo opýtať sa ženy – záujemkyne o zamestnanie, či má dieťa a či je vydatá. Aby ju náhodou nediskriminoval. Okrem teda tých spomínaných fyzicky náročných zamestnaní, kde by predčasný nástup po pôrode do práce ani lekár nepovolil. A taká skladníčka, robotníčka vo fabrike, poštárka, predavačka, vodička MHD, kuchárka, dojička, ale aj taká lekárka, lekárnička, učiteľka, policajtka, vojačka, letuška, sprievodkyňa vo vlaku, revízorka, čašníčka, recepčná, upratovačka, chyžná… Tá ako môže využiť právo na nosenie detí do zamestnania? Takže za ich práva podľa Kovalovej Nicholsonová asi nebojuje.

Ďalej existujú ženské povolania typu manažérka, obchodníčka, redaktorka, novinárka, accountka v reklamnej agentúre, office managerka, riaditeľka, daňová poradkyňa, účtovníčka, grafička, ale aj podnikateľka. To sú podľa Kovalovej profesie, ktoré si nevyžadujú extrémnu fyzickú námahu, len určité vedomosti, skúsenosti, schopnosti. „Často majú pohyblivú pracovnú dobu, netreba kvôli nim sedieť od – do v kancelárii, dajú sa čiastočne robiť aj z domu, bývajú nadštandardne finančne ohodnotené a áno, sú to profesie, kde ženy najčastejšie svoju prácu milujú a majú ju nielen ako zdroj slušného príjmu, ale hlavne ako nástroj sebarealizácie.“ V tomto prípade ale Kovalová prizvukuje, že za práva týchto žien poslankyňa Nicholsonová bojovať nemusí. Tie si totiž vedia poradiť aj samé.

Útek do práce?

A preto v mene menej ambicióznych matiek, ktoré nemajú potrebu realizovať sa v zamestnaní na úkor svojho malilinkého dieťaťa a krásnych chvíľ strávených iba s ním, požiadala Nicholsonovú, aby to svojimi aktivitami nepokazila ostatným ženám. Aby ich nenabádala utekať do práce od ich detí.

„Nerobte zo seba v tomto smere hrdinku a dobrý príklad, lebo to sa nedá porovnávať pri plate 3000 eur a možnosti vykričania do médií každého skriveného vlasu na hlave, každého škaredého pohľadu,“ vyzvala Kovalová Nicholsonovú.

„No a hlavne nehovorte prosím Vás kompetentným, že statočná slovenská žena 21. storočia už nepotrebuje žiadnu materskú dovolenku a môže kľudne nastúpiť do práce hneď ako vypudí placentu, lebo nám ju ešte zrušia,“ dodala.

V závere svojho otvoreného listu Kovalová tiež Nicholsonovú požiadala, aby neodchádzala od svojho bábätka. „Buďte s ním čo najviac, neodkladajte ho a nevláčte ho na miesta s negatívnou energiou, akým Slovenský parlament rozhodne je. Nič Vám neutečie. Naozaj. Jedine detstvo Vášho syna. A keď tie spoločne strávené chvíľky nebudú chýbať Vám, jemu určite áno. Aby Vám to raz neoplatil,“ uzavrela Kovalová.

O stanovisko k otvorenému listu Laury Kovalovej sme požiadali aj poslankyňu a podpredsedníčku NR SR Luciu Nicholsonovú. Budeme vás informovať.