Opozícia posiela volebný zákon na ÚS, vidí upieranie práva voličom

Bratislava 12. júla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Novelu volebného zákona, ktorú parlament schválil v máji, a po vetovaní prezidentom Andrejom Kiskom opätovne v júni, by mal preskúmať Ústavný súd (ÚS) SR. Podnet dnes podáva 43 opozičných poslancov zo strán SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina. Sú totiž presvedčení, že právna norma, podľa ktorej budú doplňujúce voľby primátorov, starostov a obecných poslancov v aktuálnom volebnom období vyhlásené najneskôr do 31. októbra 2017, upiera občanom volebné právo.

Opozícia tiež tvrdí, že novela má byť v prospech košického primátora Richarda Rašiho (Smer-SD). Nazývajú ju preto lex Raši. Podľa opozície totiž má zabezpečiť, aby v prípade zvolenia Rašiho za predsedu Košického samosprávneho kraja nenastúpil do čela mesta nový primátor, ale človek, ktorého si vyberie Raši. Koalícia obvinenia odmietla.

“Ústava garantuje všetkým voličom právo voliť svojich zástupcov. Máme tu ale situáciu, kedy sme zákonom tento článok ústavy minimálne znásilnili. Preto dávame podnet na ÚS. Chceme vedieť, či došlo k porušeniu ústavy, alebo nie,” povedal na dnešnej tlačovej konferencii poslanec Martin Klus (SaS).

Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA) si myslí, že zákon je priamo protiústavný. “Politici často špekulujú, ako si nelegitímne predĺžiť mandát. Tu koalícia nabrala takú drzosť. Tým, že zvolený funkcionár získa funkciu novú a na jeho predošlú nebudú vypísané nové voľby, považujeme to za neoprávnené predĺženie jeho mandátu,” vysvetlil s tým, že úrad má ostať neobsadený a povedie ho iba nevolený zástupca. “Nemali by sme obmedzovať pravidlá demokratickej súťaže. Voliči majú právo rozhodnúť, kto ho v prechádzajúcej funkcii nahradí. Je to absurdná zmena zákona,” myslí si Viskupič.

Poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina) je za to, aby ľudia rozhodovali o tom, kto dostane do rúk moc. “Týmto zákonom sme v situácii, keď od 1. novembra 2017 môže byť na čele mesta či obce človek, ktorý nebol demokraticky zvolený. Tento zákon preto vnímame ako účelový a ako podvod na voličoch, ktorý jednorazovo obmedzí výkon volebného práva v komunálnych voľbách,” povedala s dôvetkom, že vo funkcii nebude možné po celý rok voľbami nahradiť starostu, ak napr. zomrie.

S novelou volebného zákona prišli do parlamentu Tibor Bernaťák (SNS), Martin Glváč, Dušan Jarjabek, Tibor Glenda (všetci Smer-SD) a Béla Bugár (Most-Híd). Právna norma podľa nich rieši kolíziu starých a nových volebných zákonov. Predkladatelia uviedli, že ak by nebola prijatá, posledné doplňujúce voľby by sa mohli uskutočniť 15. augusta 2018. Riadne komunálne voľby by mali byť pritom začiatkom novembra 2018, teda necelé tri mesiace po doplňujúcich. Zmena zákona má teda zabezpečiť, aby doplňujúce voľby nezasahovali do prípravy riadnych komunálnych volieb v roku 2018.

Kiska, ktorý zákon vetoval, ale jeho rozhodnutie bolo v pléne prelomené, videl hrozbu, že orgány samosprávy miest a obcí nebudú pracovať v kompletnom zložení aj takmer deväť mesiacov. To je podľa neho v rozpore s platnou a účinnou zákonnou úpravou. Prezident preto považoval takéto obmedzenie konania doplňujúcich volieb za neopodstatnené a za obmedzujúce výkon aktívneho i pasívneho volebného práva garantovaného Ústavou SR.