„Nebudeme ticho o tom, že materstvo a rodičovstvo ako také nemajú so sebou pre nikoho prinášať riziko chudoby. Nebudeme ticho o tom, že treba zlepšovať životné podmienky žien a rodín. Nebudeme ticho o tom, že antikoncepcia nemá byť luxusom. Nebudeme ticho o potrebe kvalitnej sexuálnej výchovy či o nutnosti poskytovať nezaujaté informácie o plánovanom rodičovstve. Nebudeme ticho ani o potrebe dôstojnej a rešpektujúcej tehotenskej, pôrodnej a popôrodnej starostlivosti,” konštatovali pred zhromaždenými, ktorých podľa odhadov organizátoriek bolo zhruba 500.

Použili častokrát zavádzajúce slová a o potrebe nechať počaté dieťa žiť a narodiť sa hovoria ako o „prispôsobovaní vôli štátu“.  Tvrdia, že navrhované obmedzenia by znamenali upevnenie systémového násilia zo strany štátu a ešte väčšmi by tak prispeli k individuálnym formám rodovo podmieneného násilia. O násilí, ktoré podstupuje dieťa nebolo ani reči, ani o tom, že nenarodené deti podstupujú aj rodovo podmienené – niektoré matky sa totiž rozhodnú pre interrupciu aj z dôvodu, že sa im nenarodí ich „vysnívané pohlavie“.

Podľa organizátoriek pochodu štyri legislatívne návrhy, ktoré predložili poslanci a poslankyne OĽaNO, Sme rodina, Ľudovej strany Naše Slovensko a nezávislý poslanec Richard Vašečka, by v prípade ich schválenia znamenali vážne obmedzenie prístupu k bezpečnej a legálnej interrupcii, zvýšenie interrupčnej turistiky a tiež počtu život a zdravie ohrozujúcich zákrokov. Napriek tomu, že svoje návrhy odôvodňujú ochranou života, podľa organizátoriek pochodu sú iba ďalšou snahou o upevnenie kontroly nad životmi žien, teda ďalším násilím zo strany štátu.

Proti životu za každú cenu. „Legálne a bezpečne zabiť“

„Niektorí poslanci chcú skrátiť lehotu, počas ktorej sa môže žena slobodne rozhodnúť o tom, či podstúpi interrupciu. To by ale znamenalo, že v mnohých prípadoch by ju z biologických či administratívnych dôvodov nebolo možné podstúpiť včas – teda legálne a bezpečne. V iných návrhoch ide o zrušenie možnosti interrupcie bez udania dôvodu. Navrhovatelia ju chcú povoliť iba v konkrétnych prípadoch. Ďalší poslanci chcú, aby si žena musela pred takto intímnym rozhodnutím vypočuť konkrétne znenie zaujatého a emocionálne manipulatívneho „poučenia”,“ takto neuveriteľne manipulatívne opísali členky feministických organizácií poučenie, ktoré by ženám povedalo o potrate pravdu pred tým, než by sa rozhodli pre interrupciu, ktorá im aj dieťaťu nenávratne zmení a v druhom prípade zmarí život.

Feministkám sa tiež nepáči požiadavka, aby sa na vraždu dieťaťa nemuseli skladať všetci Slováci len preto, že žena má napr. viac ako 40 rokov. Lebo to tak zároveň mnohým, predovšetkým sociálne ohrozeným skupinám, ale aj tým, čo žijú z nižšieho platu a ženám žijúcim v násilných vzťahoch, prakticky znemožní podstúpiť zákrok a de facto zachráni ich nenarodené dieťa.

Ako ďalej konštatovali, mnohé strany, štátne či cirkevné inštitúcie k téme sexuálnych a reprodukčných práv pristupujú tak, ako keby šlo o hračku alebo nástroj politickej kampane. „Opakovane ukazujú, že im nezáleží na životoch, ale na tom, aby podriadili naše telá a životy systému, ktorý si cení zisk a blahobyt pre hŕstku vyvolených viac ako ľudský život.“ Je nepochopiteľné, ako k tomuto došli, keď pri interrupciách ide o holý život bezbranného človeka, ktorý sa útoku naň nemôže brániť. Cirkev a inštitúcie neútočia na reprodukčné práva, len chcú zastaviť útočníka. O reprodukčnom práve možno hovoriť ako o práve na počatie, nemožno však o ňom hovoriť ako o práve zabiť. Feministky však cielen využívajú tieto logické nezmysly a rafinované pojmy na presadzovanie svojej agendy, ktorá v konečnom dôsledku bojuje nielen proti dieťaťu, ale aj proti rodine ako takej.

Feministky po celý čas hovorili o potrate len ako o reprodukčnom a sexuálnom práve a chcú sa o týchto právach baviť „emancipačne“. O nenarodenom dieťati sa zmieňovali len ako o „tele, o ktorom žena má mať právo rozhodovať“: „Nebrať im slobodu o sebe rozhodovať a brať do úvahy ozajstné potreby ľudí,” obhajovali zabíjanie detí potratom členky feministických organizácií.

Rovnako zavádzajúco vyznieva ich plagát, ktorým na toto „povstanie“ pozývali, na ktorom sú znázornené len prázdne reprodukčné orgány. Protestujúci hovorili o násilí a o okliešťovaní reprodukčných práv, a úplne opomínali násilie, ktoré pri potrate podstupuje dieťa. Tomu sú doslova vytrhávané časti tela von z maternice kúsok po kúsku, resp. vo vyššom štádiu násilne lekári vyvolajú potrat a dieťa nechajú dodýchať na nemocničnom stole. Okrem toho opäť zneli požiadavky zavádzania v spoločnosti rodovej rovnosti, čím v podstate utláčajú podstatu ženstva do úzadia. Takisto konštatujú, že treba podnikať všetky nutné kroky na to, aby sa zabránilo snahám väčšmi prehlbovať existujúce rodové, sociálne a triedne nerovnosti.

O týždeň bude v Bratislave Národný pochod za život

Za najmenších z nás – to je heslo tretieho ročníka Národného pochodu za život, ktorý bude 22. septembra 2019 na Námestí Slobody v Bratislave. Cieľom pochodu je verejne podporiť ochranu života každého človeka od počatia a podporiť prijatie potrebných legislatívnych zmien.

„Chrániť život a dôstojnosť každého človeka by malo byť samozrejmosťou. Preto chceme, aby právo na život nenarodených detí bolo chránené rovnako ako ostatných ľudí. Každý človek je jedinečný a nenahraditeľný a Národným pochodom za život chceme vyjadriť verejnú podporu každému počatému dieťaťu, každej tehotnej mamičke, aj každej rodine, ktorá je v zložitej životnej situácii,“ hovorí Patrik Daniška, hovorca Národného pochodu za život.

S cieľom podporiť aktuálne návrhy zákonov na ochranu života bola spustená verejná výzva, ktorú je možné už dnes podpísať na stránke https://citizengo.org/sk. Národný pochod za život  doručí výzvu poslancom Národnej rady SR pred hlasovaním o týchto návrhoch. „Veríme, že zástupcovia ľudí v parlamente podporia život tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti. Nikto by nemal byť diskriminovaný, ani nenarodené deti,“ ďalej pokračuje Patrik Daniška.

Pochod má upriamiť pozornosť aj na pomoc, ktorú potrebujú tehotné mamičky a rodiny v zložitých životných situáciách.