Ódor: Progresívne Slovensko nechce otvárať Benešove dekréty, chce ich zatvárať

„Úplne by stačilo, aby niektoré úrady prestali otvárať tieto veci,“ vravel s tým, že by stačilo prestať konfiškovať pôdu alebo lesy na základe týchto desaťročia starých dokumentov. „Minulosť nechajme minulosťou. Nechoďme do nej, lebo by sme otvorili Pandorinu skrinku,“ dodal.

Skonštatoval tiež, že z rozhovorov s obyvateľstvom na juhu Slovenska vie, že ide o problém pre ľudí, no nie je podľa neho potrebné robiť z tejto témy strašiaka. Problém sa podľa neho týka nielen obyvateľov z maďarskej menšiny, ale napríklad aj niektorých slovenských firiem. Na margo toho, že stále jestvuje staršie uznesenie o tom, že Benešove dekréty sú vyhasnuté, Ódor uviedol, že problémom je to, že sa stále využívajú. „Je to otázka na právnikov, ako sa dá urobiť právna bodka,“ vravel.

Tému Benešových dekrétov otvorilo opozičné hnutie PS prednedávnom, jeho predseda Michal Šimečka zdôraznil, že ich nechcú rušiť, no chcú praktické veci, napríklad aby Maďari na Slovensku neboli odsúvaní na druhú koľaj, aby sa na nich neuplatňovala kolektívna vina, aby vláda podporovala ich národnostné vzdelávacie, kultúrne aj športové inštitúcie.

„Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho poriadku, nikto ich nechce zrušiť, ale sú vyhasnuté a nemali by sa používať na zakladanie nových právnych skutočností. My chceme, aby štátne orgány tento princíp konečne rešpektovali,“ uviedol vtedy Šimečka s tým, že aj dnes, v 21. storočí, možno kvôli úradnej zlovôli a odvolaniu sa na dekréty nanovo prísť o vlastný pozemok.

Vláda SR reagovala na nedávnom výjazdovom rokovaní v okrese Svidník prijatím uznesenia o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku. „Vláda SR vyjadruje znepokojenie nad výzvami podnecujúcimi k otváraniu tzv. Benešových dekrétov, ktoré vyvolávajú zbytočné napätie, nedorozumenie a polarizáciu spoločnosti. Zároveň dôrazne odmieta snahy o politizáciu tejto kapitoly európskych dejín. Právne akty k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne vo vtedajšom Československu, súhrnne označované ako Benešove dekréty, je potrebné vnímať v kontexte povojnového usporiadania Európy určeného spojencami protifašistickej koalície,“ píše sa v uznesení vlády.

Schválený materiál sa odvoláva na prijaté uznesenie Národnej rady z 20. septembra 2007 o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku. Vláda zdôrazňuje, že právne akty reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady k usporiadaniu pomerov po vojne sú súčasťou právneho poriadku SR, otázku Benešových dekrétov považuje za uzatvorenú.

Ľudovít Ódor stále nie je členom Progresívneho Slovenska

Ľudovít Ódor stále nie je členom Progresívneho Slovenska. Europoslanec hnutia a bývalý predseda úradníckej vlády v relácii Politika 24 spravodajskej televízie JO24. Potvrdil, že stále nie je straník. Poznamenal, že nemá dôvod to riešiť, keďže sa neblížia žiadne voľby. „Nejak mi to nechýba, aby som bol členom PS,“ vyjadril sa. Dodal, že tam nie sú prekážky, skôr je to podľa neho proces, keď sa stále skôr cíti ako odborník.

Predsedu PS Michala Šimečku považuje za dobrého lídra strany, poukázal na výsledky, ktoré politický subjekt pod Šimečkovým vedením dosiahol. Premiérske ambície Ódor podľa svojich slov osobne nemá. Jednoznačne sa nevyjadril k tomu, či by chcel byť ministrom. „Nad tým som ešte nerozmýšľal,“ vravel.

„Niekedy sa cítim ako kúzelník,“ poznamenal Ódor na margo kritiky toho, že z pozície jeho niekoľkomesačného pôsobenia na poste úradníckeho premiéra mal podľa niektorých ľudí napríklad rozvrátiť verejné financie spolu s úradníckym kabinetom. Dodal, že sa v takých chvíľach pýta na tri konkrétne opatrenia. „Tam končí debata,“ konštatoval. Poukázal, že úradnícka vláda nemala dôveru parlamentu. Spätne zhodnotil, že jeho vláda robila skôr komunikačné chyby, keďže jej členovia boli najmä odborníci a neboli takí zruční v politickej komunikácii.