Podobný trend je podľa indexu vidieť aj v ďalších európskych či svetových metropolách, nakoľko dostupnosť bývania je najvyššou prioritou pre obyvateľov drvivej väčšiny zo 148 hodnotených miest.

V aktuálnej analýze sa analytička Wood & Company Eva Sadovská zamerala na to, v ktorých oblastiach by sa mala Bratislava podľa jej obyvateľov v najbližších rokoch zlepšiť, či považujú dostupnosť bývania za najväčší problém aj rezidenti iných hlavných miest a akú rolu v tejto téme zohráva rezidenčný development.

IMD Smart City Index 2026 bol zverejnený v závere marca a zoradil 148 miest z rôznych častí sveta podľa hodnotenia kvality života ich obyvateľov. Hodnotenie bolo postavené na dvoch pilieroch: infraštruktúre a službách a digitálnych a smart riešeniach, a to v piatich oblastiach ako sú zdravie a bezpečnosť, mobilita a doprava, voľnočasové aktivity a kultúra, pracovné a vzdelávacie príležitosti či správa mesta a verejné služby.

„Dobrou správou je, že Bratislava si aktuálne v rebríčku polepšila až o 19 priečok, keď dosiahla 38. miesto,” skonštatovala Sadovská. Jednoznačne najväčšou prioritou mesta by mala byť podľa obyvateľov Bratislavy problematika dostupného bývania. „Predpokladáme, že pri svojom subjektívnom hodnotení sa respondenti opierali o vývoj cien nehnuteľností, ponuku bytov, dostupnosť bývania pre mladých alebo rodiny či o kvalitu bytov a lokality, ale aj o dopravnú infraštruktúru,” uviedla.

Podľa Bratislavčanov by sa hlavné mesto malo zlepšiť aj v iných oblastiach ako sú napríklad zdravotnícke služby s podielom 57,6 percenta, bezpečnosť so 48,8 percentami či dopravné preťaženie, respektíve zápchy, so 48,0 percentami.„Problematika dostupného bývania nie je najväčšou prioritou iba pre Bratislavčanov, ale aj pre väčšinu obyvateľov hlavných či veľkých miest v Európe a vo svete.

„Dostupnosť bývania prestáva byť len sociálnou témou a čoraz viac sa stáva aj významným ekonomickým a investičným faktorom. Vo veľkých mestách, vrátane Bratislavy, dopyt po bývaní dlhodobo naráža na obmedzenú ponuku nových bytov,” upozornila Sadovská. Podľa odhadov MIB (Metropolitný inštitút Bratislavy) bude Bratislava do roku 2050 potrebovať vybudovať viac ako 123-tisíc bytov, pričom aktuálne tempo výstavby za touto potrebou výrazne zaostáva.

Práve v tomto kontexte môže kvalitný rezidenčný development podľa analytičky zohrávať dôležitú úlohu. „Nové projekty dokážu rozširovať ponuku bývania, lepšie využívať mestský priestor a reagovať na meniace sa potreby obyvateľov. Tie súvisia nielen s rastom populácie vo veľkých mestách, ale aj so zmenami v štruktúre domácností, pracovnou migráciou či rastúcim počtom mladých profesionálov,” poznamenala.

Ak je projekt správne nastavený z hľadiska lokality, dostupnosti, kvality aj ceny, môže podľa Sadovskej prispieť k riešeniu dopytu, ktorý dnes trh nedokáže dostatočne pokryť. Z investičného pohľadu zároveň predstavuje rezidenčný development možnosť podieľať sa na tvorbe hodnoty v segmente so silným dlhodobým fundamentom. „Rezidenčné nehnuteľnosti patria medzi aktíva, ktoré sú historicky vnímané ako relatívne odolné voči inflácii, pričom ich výkonnosť podporuje najmä stabilný dopyt po bývaní,” doplnila.