Obrovský problém dnešnej svetovej politiky

A teraz nemyslím len ľudí na čele štátov, ale napríklad aj top diplomatov a ostatných, ktorí by mali hýbať súkoliami vzťahov vo vnútri štátov aj medzi nimi.

Ten kontrast je veľmi viditeľný. Zoberme si napríklad prebiehajúci konflikt v Perzskom zálive alebo na Ukrajine:

Ak chcem vedieť, čo sa ohľadom Iránu naozaj deje, pozriem si nejaký podcast s Alastairom Crookeom. To je bývalý dlhoročný pracovník britskej rozviedky a neskôr viacnásobný popredný vyjednávač v konfliktoch medzi Izraelom a Hamasom, prípadne inými palestínskymi zoskupeniami.

Alebo si pozriem, čo hovorí Chas Freeman. Ten patril dlhé roky medzi americkú diplomatickú špičku – vo svojich začiatkoch bol hlavným tlmočníkom prezidenta Nixona počas prelomovej návštevy Číny v roku 1972. Neskôr bol napríklad veľvyslancom USA v S. Arábii počas prvej vojny v Zálive a neskôr námestníkom ministra obrany. Krátko, pár dní, šéfoval aj Národnej spravodajskej rade (National Intelligence Council) ale po tlaku Vyvolených odstúpil. Úplne otvorene ho vyštvali, politickou kampaňou, lebo nepatril medzi tých, ktorých by mali kúpených.

Alebo si pozriem, čo hovorí plukovník Lawrence Wilkerson, ktorý bol napríklad šéfom kancelárie ministra zahraničia Colina Powella, a predtým mal popredné posty v Pentagone a ozbrojených zložkách.

Prípadne si pozriem dokonca vystúpenia Jacka Matlocka, ktorý bol posledným riadnym veľvyslancom USA v ZSSR. Dnes je vo veľmi pokročilom veku, ale pamätá si a formuluje perfektne.

Mimochodom, Jack Matlock má napríklad čo povedať k dezinfomácii, ktorú šíria niektoré veľké západné média a opakuje ich aj naša domáca čvarga: vraj USA nikdy nesľúbili Sovietom, že sa NATO nebude rozširovať na východ. Matlock vie priamo opísať kedy a v akých súvislostiach tento sľub zaznel, keďže pri rokovaniach bol a dokonca jeden z kľúčových listov Američanov Sovietom sám doručil. Sľuby sú zaznamenané aj v listoch a stenografických záznamoch.

Ak chcete vedieť, čo sa vo svete deje, títo páni sú dobre informovaní a mnohé vedia. Ak ste ich sledovali od začiatku iránskej krízy, tak ste dostali naozaj dobré analytické pohľady na to, ako sa to celé bude asi vyvíjať.

Ale nielen tým sú zaujímaví. Najmä tu je ten osobnostný kontrast. Ak hovoria o situácii, tak ju prezentujú komplexne: kto sú aktéri, aké majú záujmy a ciele, ako fungujú.

Je to obrovský rozdiel oproti ľuďom v top diplomtických pozíciách dnes, v mnohých štátoch. Exoti typu Kaja Kallasová či Ursula von der Leyenová sú v tomto ohľade len špičkou ľadovca.

Takí ľudia rozprávajú v klišé, chýba tam analytické myslenie.

Takisto ale aj z tých dnešných byrokratických robotov cítiť, že nie sú predchnutí dostatočnými ľudskými skúsenosťami. Nemajú citlivosť na to, aby vnímali, ako rozmýšľajú ich partneri či protivníci, ako myslia a chápu veci ľudia inde.

To isté sa týka propagandistov mimoriadne tlačených rôznymi klikami neoconov. Úbohé typy ako Timothy Snyder, Anne Applebaum a podobne. Musíte byť reálne primitív ak ich považujete za autority. Ale plytkých neurotikov je vždy dosť na to, aby týchto propagandistov pretláčali ďalej a z ich frází vyrábali „odborný názor“ alebo nebodaj „názor morálnych autorít“.

Pritom oni a tí páni, ktorých spomínam vyššie, to je morálne ale aj intelektuálne úplne iná dimenzia.

Ak by studenú vojnu kedysi neriadili ľudia ako George Kennan, Paul Nitze, alebo páni spomínaní vyššie, podľa mňa by sa svet už dávno vyzabíjal.

Bohužiaľ tí zo spomenutých, ktorí sú ešte nažive, sú už na dôchodku. A v USA namiesto nich medzinárodnú politiku riadia skorumpovaní panáci, v EÚ pre zmenu dokonca nuly.

Je to nepríjemná ale najmä nebezpečná situácia.

Prečítajte si tiež:

• Trump vojnu vyhral… pre Čínu
• Draxler pre HS: Maďarsko bude s Ruskom spolupracovať aj pod Magyarom. Budúci premiér to povedal priamo – ak zavolá Putin, zdvihnem telefón