NKÚ: Vodovodné siete v 12 obciach sú opotrebované na 68 percent

Najčastejšie sa týkali nehospodárneho nakladania s majetkom a jeho evidenciou, s neplnením plánov obnovy existujúcej vodárenskej infraštruktúry či tvorbou finančných rezerv.

Kontrola NKÚ sa zamerala na 12 miestnych samospráv z Nitrianskeho, Trnavského, Trenčianskeho a Žilinského kraja, ktoré sú vlastníkmi aj prevádzkovateľmi verejných vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Tieto obce evidovali ku koncu roka 2025 vodárenskú infraštruktúru v obstarávacej hodnote približne 32 miliónov eur. Ich vodovodná sieť bola opotrebovaná na úrovni 68 percent, čo podľa NKÚ poukazuje na dlhodobý investičný dlh a plytvanie pitnou vodou.

Pri verejnej kanalizácii bola miera opotrebenia 33 percent, a to pre ich neskoršiu výstavbu. „Auditované samosprávy si pritom v mnohých prípadoch nesplnili ani povinnosť pripraviť a aktualizovať plány obnovy, ktoré sú kľúčovým dokumentom a súvisia s opravou či rozvojom existujúcej siete. Ak ich aj obce mali vypracované, boli neúplné, vypracované po zákonnej lehote alebo sa podľa nich v praxi vôbec neriadili,“ uviedol úrad. Kritizuje tiež, že zo šiestich obcí, ktoré mali povinnosť tvoriť rezervu, ju vytvorili tri a dve ju mali krytú reálnymi finančnými prostriedkami.

Kontrola zároveň poukázala na problémy s určovaním ceny vodného a stočného. Ceny v niektorých obciach nepokrývali ani ekonomicky oprávnené náklady. Väčšina kontrolovaných obcí hospodárila pri prevádzke vodovodov a kanalizácií dlhodobo so stratou a tú následne pokrývala z iných príjmov obecného rozpočtu. „Nie je dlhodobo udržateľné, aby miestne samosprávy financovali straty vody či úniky vody z obecného rozpočtu. Takýto prístup okrem iného obmedzuje možnosti investovať do plánovanej obnovy vodárenskej infraštruktúry, od ktorej závisí jej spoľahlivé fungovanie nielen dnes, ale taktiež v budúcnosti,“ poznamenal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Úrad upozornil aj na nejasnú a rozdrobenú legislatívu, ktorá upravuje prevádzkovanie obecných vodovodov a kanalizácií. Obciam komplikuje rozhodovanie, účtovanie, rozpočtové hospodárenie či posudzovanie finančných príjmov z vodného a stočného. Kontrolóri zároveň v niektorých prípadoch identifikovali nejasne alebo nesprávne nastavené zmluvné vzťahy s prevádzkovateľmi, ktoré dostatočne nechránili majetkové záujmy obcí či verejný záujem. Podľa NKÚ je potrebné jasnejšie oddeliť postavenie vlastníka a prevádzkovateľa a odstrániť rozpory medzi právnymi predpismi.

Kontrola nadviazala na predchádzajúce zistenia z rokov 2019 až 2024. „Zodpovedné štátne inštitúcie, nielen rezort životného prostredia, ale aj okresné úrady či vláda rezignovali na zodpovednosť za udržateľný rozvoj strategickej vodárenskej infraštruktúry a dlhodobo sa nevenovali rizikám spojeným s rozvojom, údržbou vodovodov, kanalizácie. To vyústilo do desaťmiliardového modernizačného dlhu, s ktorým súvisia aj bezmála tretinové straty pitnej vody v dôsledku zanedbanej obnovy potrubí či snahy ovládnuť strategickú vodárenskú sieť lobistickými záujmovými skupinami,“ skonštatoval Andrassy.

Národní kontrolóri upozornili poslancov parlamentu aj vládu na potrebu aktívnejšieho dohľadu štátu nad fungovaním vodárenského sektora a jeho strategickým a dlhodobo udržateľným riadením. NKÚ preto odporúča vláde zvážiť vytvorenie postu splnomocnenca vlády pre vodárenský sektor a možnosť využitia „zlatej akcie štátu“ ako nástroja ochrany verejného záujmu vo verejných korporáciách. Tým sa podporí význam verejnej služby a zabráni sa snahám o skrytú privatizáciu či ovládnutie infraštruktúry.