NKÚ: Štát si nedostatočne plní povinnosti pri ochrane pred povodňami

Bratislava 29. marca 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Štát nedostatočne plní úlohy v oblasti ochrany pred povodňami, pretože Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) nedostáva zo štátneho rozpočtu dostatok financií na údržbu a opravu vodných stavieb. Tvrdia to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ)

“V rokoch 2010, 2011 a 2014 nedostal tento podnik žiadne prostriedky na opravu a údržbu, a v ostatných rokoch získal z verejných zdrojov výrazne menej ako požadoval. Deficit tvorí celkovo až 178 miliónov eur. Vodohospodársky podnik má pritom v správe 294 vodných nádrží, 242 hatí a 4 186 kilometrov pozdĺžnych hrádzí, pričom väčšina z nich plní aj kľúčovú funkciu protipovodňovej ochrany,” uviedlo NKÚ. V dôsledku nedostatočného financovania, ale aj poklesu zamestnancov nemohol SVP zabezpečiť v posledných rokoch riadny chod a údržbu všetkých týchto vodných stavieb. “Až 28 z nich je v súčasnosti v havarijnom stave práve pre nedostatočnú údržbu a opravy,” informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík

Slovensko musí podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR reagovať na výrazné klimatické zmeny aj výstavbou nových vodných stavieb. “Na území Slovenska je celkom 588 oblastí, kde je významné povodňové riziko. V súvislosti s výraznými klimatickými zmenami, najmä pokiaľ ide o prívalové dažde a zároveň dlhé bezzrážkové obdobia, sa zadržiavanie vody v prostredí stáva kľúčovou témou, ktorá je zakotvená v strategických národných dokumentoch udržateľného rozvoja slovenskej spoločnosti,” uvádzal v stanovisku Papajčík. Ako dodal, Slovensko je v tejto kľúčovej agende zaviazané aj voči Európskej únii a k Organizácii spojených národov cez plnenie trvalo udržateľných cieľov do roku 2030.

Podľa NKÚ sú pre Slovensko vodné nádrže najefektívnejším riešením nielen voči znižovaniu dôsledkov povodní, ale aj pre zachovanie prírodných hodnôt a biologickej rozmanitosti krajiny pre súčasné a budúce generácie. “V SR sa vodnými stavbami dnes reguluje približne iba osem percent priemerného ročného odtoku vody, čo už v súčasnosti nemožno považovať za dostatočné množstvo a v blízkej budúcnosti bude nevyhnutné zvýšiť možnosti akumulácie vody v nádržiach,” uviedlo NKÚ s tým, že odporúča slovenskej vláde, aby sa aktívne venovala otázke súvisiacej s možnosťami zadržania vody v prírode. “Na vládnej úrovni by mal byť zároveň prijatý koncepčný dokument, ktorý v horizonte desiatich rokov ponúkne praktické kroky smerujúce k výraznému zvýšeniu percenta zadržanej vody prostredníctvom vodných stavieb. Odďaľovanie výstavby nových vodných nádrží, ale aj nedostatočné financovanie údržby už existujúcich môže spôsobiť v budúcnosti vážne, ťažko riešiteľné problémy a veľké škody pre spoločnosť i samotných občanov,” informoval Papajčík z NKÚ.

Najvýznamnejším zdrojom financovania opatrení v oblasti ochrany pred povodňami boli prostriedky z európskych fondov. Podľa NKÚ sa do roku 2013 na výstavbu 127 zariadení protipovodňovej ochrany vyčerpalo 150 miliónov eur, na roky 2014 – 2020 je vyčlenených takmer pol miliardy eur, avšak prvé príspevky boli schválené až v minulom roku, čo spôsobilo významný sklz aj pre projekty, ktoré už boli pripravené v minulosti. Ako v iných podobných prípadoch aj tu kontrolóri upozorňujú kompetentné inštitúcie na riziko nahrádzania národných zdrojov európskymi. “Strategické investičné projekty súvisiace s udržateľným rozvojom spoločnosti by mali byť primárne podporované zo strany štátu, mali by byť financované zo štátneho rozpočtu a európske zdroje by mali mať podpornú funkciu,” uviedlo NKÚ v stanovisku.

Protipovodňové opatrenia sú rozdelené do troch prioritných skupín, z hľadiska efektívnosti by mali mať prednosť tie, ktoré za najmenšie náklady ochránia najväčšiu hodnotu majetku. “Kontrolóri zistili, že v praxi sa tieto priority často nedodržiavali. Napríklad z prvej prioritnej skupiny projekty ochrany krajských miest Banská Bystrica a Košice boli schválené až v roku 2018, kým opevnenie menej významných brehov riek v menších obciach už bolo realizované skôr. Dokonca boli prípady, keď náklady na samotné opatrenie boli vyššie ako hodnota ochraňovaného majetku, čo je v rozpore so zákonom,” uzavrelo NKÚ.