Počet nezamestnaných v poslednom štvrťroku 2025 stúpol o 6,5 %, k nezamestnaným pribudlo 9 500 osôb. Nárast počtu ľudí bez práce bol podľa ŠÚ SR najvyšší od začiatku roka 2021, od kedy sa začala uplatňovať nová metodika. Dáta tiež ukázali, že bez zamestnania bolo najviac ľudí od tretieho kvartálu 2023. Po sezónnom očistení počet nezamestnaných stúpol v medzikvartálnom porovnaní o 2,2 % na 153 800 osôb.

Miera nezamestnanosti stúpla v závere minulého roka na 5,6 %. Pre porovnanie, v poslednom štvrťroku 2024 bola na úrovni 5,2 %. Aktuálna miera nezamestnanosti bola najvyššia za uplynulých deväť štvrťrokov, pričom rovnakú výšku mala aj v závere roka 2023 a v úvode roka 2024.

Medzi nezamestnanými prevládali dlhodobo nezamestnaní, ktorí boli bez práce viac ako jeden rok (65 %). V regionálnom členení nezamestnaní medziročne pribudli v piatich z ôsmich krajov. Najvýraznejší absolútny prírastok, vyše 6 000 osôb, zaznamenali v Banskobystrickom kraji. Najdynamickejší relatívny nárast, o takmer 54 %, bol v Nitrianskom kraji. Naopak, počet nezamestnaných klesol v Prešovskom kraji, a to o 18 %. Najviac nezamestnaných bolo podľa štatistík v závere minulého roka v Košickom (takmer 35 000 osôb) a v Prešovskom kraji (vyše 34 000 osôb). Viac ako 30 000 ľudí bez práce bolo aj v Banskobystrickom kraji.

Najvyššia miera nezamestnanosti, nad 9 %, bola v Banskobystrickom a Košickom kraji. Pokles zaznamenal Prešovský kraj, kde miera nezamestnanosti klesla z 10,5 % na konci roka 2024 na 8,8 % v závere vlaňajška. Prešovský kraj sa tak s mierou nezamestnanosti dostal po prvýkrát za posledných päť rokov na jednocifernú hodnotu.

V roku 2025 bolo v priemere za celý rok bez práce takmer 150 000 osôb. Medziročne počet nezamestnaných stúpol o 1,2 %. Miera nezamestnanosti vlani dosiahla 5,4 %, medziročne narástla o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.). Napriek zvýšeniu mali oba ukazovatele druhú najnižšiu hodnotu za posledných päť rokov, zhodnotil ŠÚ SR.

Prevládali dlhodobo nezamestnaní (63 %), ich počet však v minulom roku mierne klesol (o 1,1 %). Tretinu zo všetkých nezamestnaných tvorili ľudia, ktorí doposiaľ nikdy nepracovali, vrátane absolventov škôl. Ich počet bol však vlani najnižší od roku 2021. Spomedzi nezamestnaných najviac ľudí uviedlo, že naposledy pracovali v priemysle, nasledovali obchod a stavebníctvo. Vyšší počet nezamestnaných pracoval naposledy aj vo verejnej správe a v sociálnom zabezpečení. Medzi nezamestnanými ich bolo o 50 % viac ako v roku 2024.

Počet nezamestnaných v minulom roku vzrástol o viac ako 10 % v Nitrianskom, Banskobystrickom a Bratislavskom kraji. Najväčší úbytok ľudí bez práce sa medziročne prejavil v Prešovskom kraji, avšak aj naďalej tu bolo najviac nezamestnaných z celého Slovenska (takmer 40 000 ľudí). Nasledovali Košický kraj s 33 000 nezamestnanými a Banskobystrický kraj, v ktorom bolo vlani bez zamestnania 26 000 osôb. Tieto tri regióny mali aj najvyššiu mieru nezamestnanosti, a to na úrovni od 10,1 % do 8,3 %. Miera nezamestnanosti medziročne poklesla v Prešovskom a Košickom kraji (zhodne o 0,5 p.b.) a Trenčianskom kraji (0,1 p.b.). Najnižšiu mieru nezamestnanosti si dlhodobo udržiava Bratislavský kraj, vlani to bolo 2,5 %.

Zamestnanosť na Slovensku podľa údajov ŠÚ SR v závere minulého roka klesla na 78,4 %, ide tak o medziročný pokles o 0,4 p.b. Počet pracujúcich v tomto období prekročil 2,6 milióna osôb. Po sezónnom očistení zamestnanosť v SR klesla medzištvrťročne o 0,2 %.

V poslednom kvartáli 2025 zamestnanosť medziročne vzrástla v siedmich z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. Najviac ľudí pracovalo v službách. Nasledovali výrobné odvetvia, kde však už rok a pol pretrváva pokles zamestnanosti. V službách ubudlo v minulom roku najviac pracovníkov vo veľkoobchode a maloobchode, nasledovala doprava, skladovanie a vzdelávanie. Spomedzi výrobných odvetví poklesol počet pracovníkov najmä v priemysle a stavebníctve. Zamestnanosť naopak rástla v poľnohospodárstve. Počet pracujúcich v závere minulého roka medziročne vzrástol iba v Trnavskom kraji, kde bola zamestnanosť najvyššia za posledné štyri roky. Mieru zamestnanosti nad 80 % dosiahli okrem Bratislavského aj Žilinský a Trnavský kraj. Najnižšie bol Košický kraj s hodnotu 73,1 %. Do zahraničia v závere minulého roka odišlo za prácou vyše 123 000 osôb, ich počet medziročne stúpol o 4,8 %.

V celoročnom porovnaní sa počet pracujúcich na Slovensku vlani znížil oproti roku 2024 o 0,4 %. Medziročný pokles pracujúcich zaznamenala polovica z 18 sledovaných odvetví. Najvýraznejšie to bolo vo výrobnom sektore. Naopak, v službách zamestnanosť mierne stúpla. Pracujúci vlani pribudli v administratíve, tiež v doprave a skladovaní. Najväčší odliv pracovníkov zaznamenalo vzdelávanie a informačno-komunikačné služby. Z regionálneho hľadiska stúpli v minulom roku počty pracujúcich len v Trnavskom a Žilinskom kraji. Najvýraznejší pokles zaznamenali Nitriansky a Bratislavský kraj. Miera zamestnanosti za rok 2025 ostala na hodnote 78,1 %, teda rovnako ako v roku 2024. Počet pracujúcich v zahraničí vlani stúpol na vyše 121 000 osôb, za prácou do zahraničia dochádzalo o 3,5 % ľudí viac ako v roku 2024.

Analytici odhadujú, že nárast nezamestnanosti bude pokračovať aj v prvej polovici tohto roka. „Miera nezamestnanosti by podľa našich odhadov mohla dosiahnuť až 6 % v druhom štvrťroku, čo by znamenalo nárast počtu nezamestnaných o ďalších takmer desať tisíc ľudí,“ zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Mierny pokles očakáva v druhej polovici roka, situácia však bude podľa neho závisieť od vývoja v európskej ekonomike a ďalších konsolidačných opatrení. Karty môže zamiešať aj konflikt na Blízkom východe, ktorý ak bude pretrvávať, môže vytlačiť ceny energetických surovín nahor a opäť priniesť zvýšenú infláciu, čo môže mať podľa analytika negatívne ekonomické dopady. Hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš upozornil, že miera nezamestnanosti, ktorá v závere vlaňajška narástla na 5,6 %, je najvyššia za posledných deväť štvrťrokov. „Tento trend bude zrejme pokračovať ako ukazujú aj mesačné dáta Ústredia práce v úvode roka 2026,“ zhodnotil.

Inštitút finančnej politiky (IFP) pripomenul, že miera nezamestnanosti rastie v celej V4. Môže za tým podľa nich byť vyostrená konkurencia vo svetovom obchode i obchodné bariéry. Na slovenskom trhu práce sa podľa IFP prejavia aj budúce ohlásené hromadné prepúšťania v priemysle, nárast miery nezamestnanosti by však mohla naďalej zmierňovať klesajúca demografia.