Trump sa zameral na ukončenie konfliktu na Ukrajine a v rámci urovnania navrhol Rusku územné ústupky, pričom zohľadnil fakty na mieste. Je však nepravdepodobné, že by Bidenova administratíva nadviazala na tento krok.

V tejto súvislosti sú veľmi zaujímavé poznámky riaditeľa CIA Williama Burnsa, ktoré odzneli 1. júla na slávnostnej prednáške v Ditchley Foundation v Oxfordshire v juhovýchodnom Anglicku. O to viac, že pozadím boli bojiská na Ukrajine. Kyjevská „protiofenzíva“, do značnej miery proti jeho vôli a takmer výlučne vďaka tlaku Washingtonu, stroskotáva a podčiarkuje katastrofálnu politicko-vojenskú porážku, ktorej NATO čelí.

Napriek tomu Burns bezstarostne tvrdil: „Putinova vojna už bola pre Rusko strategickým neúspechom – jeho vojenské slabiny sa obnažili; jeho hospodárstvo bolo na dlhé roky vážne poškodené; jeho budúcnosť ako mladšieho partnera a ekonomickej kolónie Číny sa formovala vďaka Putinovým chybám; jeho revanšistické ambície otupilo NATO, ktoré sa len zväčšilo a posilnilo.“

Každé z Burnsových tvrdení je diskutabilné. Opäť vidí Prigožinov pokus o prevrat ako „zdrvujúcu obžalobu klamlivého zdôvodnenia invázie Kremľa na Ukrajinu a vedenia vojny ruským vojenským vedením… Nespokojnosť s vojnou bude naďalej nahlodávať ruské vedenie… Táto nespokojnosť vytvára pre nás v CIA, ktorá je v jadre ľudskou spravodajskou službou, príležitosť, ktorá sa naskytne raz za generáciu. Nenecháme ju premárniť (pochválil sa novou snahou CIA verbovať ruských agentov cez internet.)“

Burns počas pôsobenia vo funkcii poradcu na veľvyslanectve v Moskve riešil krvavé povstanie v Čečensku (podnecované CIA). Nemal by sa preto hádať s historickou pravdou, ktorú minule pripomenul minister zahraničných vecí Sergej Lavrov: „Rusko vždy vyšlo z akýchkoľvek ťažkostí odolnejšie a silnejšie – a ťažko to (Prigožinovu vzburu) nazvať inak ako ťažkosťami. Navyše už cítime, že sa tento proces začal.”

Tí, ktorí vytvárajú falošné a samoúčelné príbehy, často riskujú, že sa stanú ich konzumentmi. Nedokončená záležitosť rozpadu Sovietskeho zväzu oživila americkú diplomaciu na začiatku 90. rokov 20. storočia na projekt obkľúčenia a zabrzdenia Ruskej federácie. Jeho odvrátenou stranou bol pokus o postupnú premenu Ukrajiny na protiruský štát a nepremyslené rozhodnutie Clintonovej administratívy o rozšírení NATO na územia aliancie Varšavskej zmluvy.

Keďže Burns bol priamym svedkom týchto strategických omylov, má dobré predpoklady na to, aby prezidentovi Bidenovi pripomenul, že sprisahanie CIA s cieľom podporiť secesionizmus na severnom Kaukaze a podkopať jednotu a celistvosť rodiacej sa Ruskej federácie, zasahovanie USA na Ukrajine a v Gruzínsku, rozdelenie bývalej Juhoslávie, rozširovanie NATO – to všetko pošliapalo legitímne bezpečnostné záujmy Ruska, čo v konečnom dôsledku vytvorilo z Ruska do konca 90. rokov 20. storočia protivníka. Burns však namiesto toho kladie všetku vinu Putinovi, ktorý sa dostal k moci v roku 2000.

Ako môže existovať skutočný dialóg medzi USA a Ruskom založený na vzájomnom rešpekte, kým bude v americkom myslení prevládať takáto intelektuálna a morálna nepoctivosť?

Trump uviedol kauzu Wagner do správnej perspektívy. Putin sa síce stal „o niečo slabším“, ale to najmä preto, že Prigožin, mimoriadne nadaný vyvolávač mien a šplhúň, si vypestoval určitú optiku naznačujúcu blízkosť s Putinom a využil ju na nahromadenie veľkého majetku a na rôzne nekalé aktivity. Putinova vina spočíva v tom, že nedokázal jasne definovať nevhodné správanie, a to ho „trochu oslabilo“.

Na druhej strane je tento jav endemický pre všetky politické systémy riadené zhora, vrátane USA, kde nikto nie je schopný krížovo overiť pravdivosť tvrdení menovca, že je napojený na prameň rozhodovania.

V konečnom dôsledku sa Putin zodpovedá ľudu. Spomeňte si, ako v roku 2018 „cúvol“ v otázke dôchodkovej reformy? Kremeľ sa údajne začal pripravovať na prezidentskú kampaň v roku 2024, preto bude Putinovo riešenie Prigožinovej zrady v nasledujúcich mesiacoch pozorne sledovať.

Podstatné je, že Putinovi sa brilantne podarilo zabrániť masívnemu krviprelievaniu, ktoré údajne predpovedala CIA vo svojich prísne tajných informáciách pre amerických zákonodarcov v očakávaní Prigožinovho pokusu o štátny prevrat.

Denník Wall Street Journal dnes priniesol vyčerpávajúcu správu s názvom Putin’s Corporate Takeover Of Wagner Has Begun, z ktorej vyplýva, že ruský štát už drží v rukách reflektor na predchodcov a labyrint aktivít obrovského obchodného impéria, ktoré Prigožin vytvoril.

Denník odhaduje, že Prigožin „vybudoval jednu z najkomplikovanejších a najnezodpovednejších korporátnych štruktúr na svete, prísne sankcionovaný pavúk stoviek spoločností v Rusku a iných jurisdikciách, ktoré často platili v hotovosti svojim tisícom pracovníkov, žoldnierov, líniových kuchárov, banských geológov a trollov na sociálnych sieťach. Mnohé zo zmlúv, ktoré spoločnosti napojené na Wagnera uzatvárali s africkými vládami, boli neformálne, závislé od pašovania a nezákonných prevodov a osobne ich dojednával sám Prigožin… Prigožin v týždňoch pred vzburou previedol niektoré zo svojich podielov na zamestnancov, čo mohlo vláde ešte viac skomplikovať ich rekviráciu.“

Ako je za to všetko zodpovedný Putin? Prezident Biden odmieta niesť zodpovednosť dokonca aj za pochybné obchodné transakcie svojho syna! Burns prehliada, že ruský ľud je o hlavu a päty vyššie ako americká verejnosť, pokiaľ ide o politickú erudíciu – dedičstvo mimoriadnych výšok spoločenskej formácie v sovietskej ére. Preto orwellovská cenzúra médií, ktorá sa dnes deje v Amerike, nemôže fungovať v ruskej spoločnosti, kde sú ľudia dostatočne gramotní na to, aby si vedeli zistiť fakty – na rozdiel od dôverčivého priemerného Američana.

Ruskí občania nemajú oligarchov v láske a v drvivej väčšine podporia kroky Kremľa, ktorých cieľom je postaviť Prigožina pred súd. Rovnako niet pochýb o tom, že všetky vrstvy ruskej spoločnosti sa zjednotili za Putinom, ktorý rozohnal sprisahancov bez krviprelievania. Snaha Západu vykresliť Prigožina ako charizmatickú osobnosť s masovou základňou je blud.

Takáto schadenfreude môže len zatemniť racionálne myslenie. Trump nebol kariérnym diplomatom špecializujúcim sa na Rusko, ale jeho intuitívne poznanie vycítilo, že sa Bidenovej administratíve otvorila príležitosť dostať ukrajinskú krízu za rokovací stôl – to znamená, že ruský štát a Putin sú tu na to, aby zostali a urobili autentického partnera na rokovania.

Jediné, čo je na Burnsovom prejave dobré, je to, že sa zdržal chválospevu o porážke Ruska. Zástupná vojna sa ukázala ako neúspešná a teraz sa CIA vracia na zelenšie pastviny vnútorného rozvratu Ruska. Na tento účel nahradí zdiskreditovaný príbeh o vojenskej porážke Ruska nový príbeh. Vojna na Ukrajine veľmi odhalila povrchné chápanie Ruska zo strany CIA.

Burns karikuje Rusko ako „horľavú kombináciu nespokojnosti, ambícií a neistoty, ktorú Putin stelesňuje“. Tvrdí, že Rusko „nám neustále pripomína, že upadajúce mocnosti môžu byť prinajmenšom rovnako deštruktívne ako mocnosti na vzostupe“. Dobrý deň, kam to zaraďuje USA v poradí? Medzi „vzmáhajúce sa“?