Môj profil 
Predplatné
Dodal, že preberá funkciu ministra obrany a bude sa snažiť presvedčiť zostávajúcich koaličných partnerov, aby zostali súčasťou ním vedeného vládneho kabinetu.
Netanjahu to uviedol v televíznom príhovore k národu, ktorý v nedeľu odvysielala izraelská televízia.
Vystúpením z koaličnej vlády pohrozila nedávno krajne pravicová strana Židovský domov (ha-Bajit ha-Jehudi), ktorá žiadala, aby sa šéfom rezortu obrany stal Naftali Benet – doterajší minister školstva.
Funkcia ministra obrany sa uvoľnila odchodom zástancu tvrdšej politickej línie Avigdora Liebermana. Ten odstúpil v stredu na protest proti prímeriu dosiahnutému tento týždeň s palestínskymi militantmi z pásma Gazy.
Lieberman totiž požadoval tvrdšiu reakciu na raketovú paľbu na Izrael zo začiatku tohto týždňa, ktorá bola doposiaľ najintenzívnejšou od 50-dňovej vojny spred štyroch rokov.
Vládu s Liebermanových odchodom súčasne opustila aj jeho strana Izrael, náš domov (Jisrael bejtejnu).
Po Liebermanovej demisii zostala Netanjahuovej koalícii v parlamente len väčšina jediného hlasu. Zostávajúci partneri v tejto situácii začali žiadať predčasné voľby.
Netanjahu vo svojom nedeľnom príhovore zopakoval, že v súčasnej situácii nie je vhodný čas na voľby, a uviedol, že sa chce v prvom rade venovať zaisteniu bezpečnosti pre obyvateľov svojej krajiny.
Agentúra AP uviedla. že strana Židovský domov avizovala na pondelok tlačovú konferenciu. Ak by táto strana vystúpila z koalície, Netanjahu by v parlamente stratil väčšinu.
Netanjahu víta rozhodnutie USA hlasovať proti rezolúcii o Golanských výšinách
Netanjahu zároveň privítal rozhodnutie Spojených štátov, ktoré v piatok – vôbec prvýkrát – hlasovali proti rezolúcii OSN, ktorá odsudzuje izraelskú okupáciu Golanských výšin.
Prijímanie takéhoto uznesenia je na pôde Valného zhromaždenia OSN každoročnou záležitosťou, Washington sa však v minulosti hlasovania zakaždým zdržal.
Agentúra AFP informovala, že Netanjahu v nedeľu na úvod pravidelného zasadnutia svojej vlády vyhlásil, že by sa rád poďakoval prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi a americkej veľvyslankyni pri OSN Nikki Haleyovej “za ich dôležité a správne hlasovania, ktoré je úplne v súlade s mojou politikou”.
Nezáväzná rezolúcia bola tentoraz prijatá v pomere 151 ku dvom hlasom, pričom proti boli len Spojené štáty a Izrael, informovala tlačová agentúra AFP. Štrnásť krajín sa zdržalo hlasovania.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová označila túto rezolúciu za “zbytočnú” a “zjavne zaujatú proti Izraelu”. Poukázala pritom na “pokračujúce páchanie zverstiev sýrskym režimom” a “významné hrozby pre medzinárodnú bezpečnosť, predstavované ničivým vplyvom iránskeho režimu v Sýrii”.
Golanské výšiny sú považované za okupované územie Sýrie.
Izrael obsadil Golanské výšiny – súčasť Sýrie – v roku 1967 počas tzv. šesťdňovej vojny a jednostranne ich anektoval v roku 1981. Mierové sily OSN hliadkovali v nárazníkovom pásme medzi Sýriou a Izraelom v rokoch 1974-2012. Hranica bola po celé desaťročia pokojná, kým v roku 2011 nevypukla vojna v Sýrii.
.jpg)
.JPG)
