Nejednotnosť Európy v otázke Číny sa prehlbuje

Peking 24. apríla 2023 (HSP/politico/Foto:TASR/AP-Ludovic Marin)

Francúzsko, Nemecko a inštitúcie EÚ sa rozchádzajú v názore na to, či oživiť zastavenú komplexnú dohodu o investíciách s Čínou

Keď ste si mysleli, že európska politika voči Číne už nemôže byť nejednotnejšia, dve najmocnejšie krajiny Európskej únie sa teraz rozchádzajú aj v názore na to, či oživiť mŕtvu investičnú dohodu s autoritárskou veľmocou.

Podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona je oživenie takzvanej komplexnej dohody o investíciách medzi EÚ a Čínou “menej naliehavé” a “jednoducho nie je uskutočniteľné”.

Nemecký kancelár Olaf Scholz je medzitým za “reaktiváciu” dohody, ktorá sa zastavila krátko po jej ohlásení koncom roka 2020 po tom, ako Peking uvalil sankcie na niekoľkých poslancov Európskeho parlamentu za kritiku porušovania ľudských práv.

V rozhovore pre POLITICO na palube svojho prezidentského lietadla počas návštevy Číny začiatkom tohto mesiaca Macron povedal, že s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom diskutovali o CAI, “ale len trochu”.

“S prezidentom Si som sa vyjadril veľmi otvorene, bol som veľmi úprimný, pokiaľ ide o európsky proces – musia sa doň zapojiť všetky inštitúcie, a pokiaľ budeme mať poslancov Európskeho parlamentu, na ktorých Čína uvalí sankcie, nemáme šancu dosiahnuť pokrok v tejto dohode,” povedal Macron v angličtine pre POLITICO.

Peking sa ukázal ako zručný v tom, ako zabrániť EÚ vypracovať jednotnú politiku voči Číne, pričom využíva hrozby od potenciálnych zákazov francúzskeho a španielskeho vína až po varovania, že Čína bude kupovať americké lietadlá Boeing namiesto francúzskych Airbusov.

Nezhody v súvislosti s CAI sú len ďalším príkladom rozdielov v politike voči Číne v Európe, kde Peking v uplynulom desaťročí skúsene dvoril rôznym krajinám a hral s nimi proti sebe hru “rozdeľuj a panuj”.

Scholz sa snaží o rozmrazenie CAI

Po siedmich rokoch úmorných rokovaní bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová na konci polročného rotujúceho predsedníctva Nemecka v Rade EÚ koncom roka 2020 urýchlene schválila CAI.

Merkelová sa snažila uzavrieť dohodu a priblížiť sa Pekingu skôr, ako by Washington mohol vyvinúť tlak na jej zablokovanie, čo by vyvolalo napätie s nastupujúcou administratívou amerického prezidenta Joea Bidena.

Nemecko bolo dlho najhlasnejším podporovateľom CAI vzhľadom na rozsah svojich výrobných investícií v Číne, najmä v automobilovom a chemickom sektore.

CAI by európskym spoločnostiam mierne uľahčila investovanie v Číne a ochranu ich duševného vlastníctva. Kritici však odsudzovali slabú ochranu pracovníkov a spochybňovali, do akej miery by sa mohla presadzovať.

Krátko po oznámení dohody Peking uvalil sankcie na niekoľkých európskych poslancov ako odvetu za ich kritiku porušovania ľudských práv v nepokojnej oblasti Sin-ťiang.

Dohoda, ktorá si vyžaduje ratifikáciu Európskym parlamentom, sa dostala do politického mŕtveho bodu.

Scholz, ktorý občas akoby napodobňoval populárnejšiu Merkelovú, by rád vytiahol CAI “z mrazničky” – ale upozornil, že “sa to musí urobiť opatrne”, aby sa vyhol politickým nástrahám, ako uviedla osoba, ktorú priamo informoval, ale ktorá nebola oprávnená verejne komentovať.

“Je prekvapujúce, že Scholz si stále myslí, že je to dobrý nápad, napriek tomu, že kontext sa oproti situácii spred niekoľkých rokov výrazne zmenil,” povedal jeden z vysokopostavených predstaviteľov EÚ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol voľne diskutovať o citlivých diplomatických otázkach.

Rozdelenie pobočiek EÚ

Nielenže sú krajiny EÚ rozdelené v názore na to, ako pristupovať k CAI – rozpory sú aj medzi inštitúciami v Bruseli.

Európsky parlament, ktorého členovia sú sankcionovaní, určite odmietne akýkoľvek nový pokus o ratifikáciu CAI.

Ale podobne ako Scholz, aj predseda Európskej rady Charles Michel dúfa v resuscitáciu dohody. Podľa vysokopostaveného predstaviteľa EÚ oboznámeného so záležitosťou, ktorý nebol oprávnený hovoriť verejne, o tom rokoval s čínskymi komunistickými lídrami, a to aj počas svojej samostatnej návštevy Pekingu koncom minulého roka.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však zabrzdila Michelove pokusy vrátiť dohodu na program rokovania v Bruseli. Von der Leyenová je oveľa skeptickejšia voči spolupráci s Čínou, pričom sa odvoláva na rastúcu agresiu v zahraničí a represie doma.

Von der Leyenová sprevádzala Macrona na časti jeho cesty do Číny začiatkom tohto mesiaca, ale o svojom krátkom stretnutí so Si Ťin-pchingom a ďalšími čínskymi predstaviteľmi povedala, že téma CAI “neprišla na rad”. Verejne tvrdila, že dohodu je potrebné “prehodnotiť” vzhľadom na zhoršujúce sa vzťahy medzi Pekingom a Západom.

Čínski predstavitelia medzitým urobili Michelovi a ďalším sympatizujúcim európskym lídrom predohru, pričom navrhli, že Čína by mohla jednostranne zrušiť svoje sankcie voči členom Európskeho parlamentu – ale len so “zárukou”, že CAI bude nakoniec ratifikovaná.

Michelov hovorca uviedol, že 12. mája sa uskutoční neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ, na ktorom sa bude diskutovať o vzťahoch medzi EÚ a Čínou. “Po tejto diskusii potom posúdime, kedy sa téma Číny opäť dostane na stôl Európskej rady,” povedal.

Počas toho istého rozhovoru pre POLITICO Macron vyvolal zdesenie v západných hlavných mestách, keď povedal, že Európa by nemala nasledovať Ameriku, ale vyhnúť sa konfrontácii s Čínou v súvislosti s jej deklarovaným cieľom zmocniť sa silou demokratického ostrova Taiwan.

Manfred Weber, šéf stredopravej Európskej ľudovej strany, najväčšej strany v Európskom parlamente, označil vyjadrenia francúzskeho prezidenta za “katastrofu”.

V rozhovore pre talianske médiá uviedol, že tieto poznámky “oslabili EÚ” a “jasne ukázali veľký rozkol v Európskej únii pri definovaní spoločného strategického plánu proti Pekingu”.