Neexistujúca židovská organizácia aj profesorka. Židovská obec reaguje na zlyhanie Inštitútu ľudských práv

Istý Peter Weisenbacher, riaditeľ Inštitútu ľudských práv, sa dostal do rečí kvôli statusu, v ktorom jeho Inštitút cituje vyjadrenie profesorky Miriam Schwartzovej, údajne predsedníčky organizácie Židovská sekulárna obec Slovenska. Vraj s ňou spolupracovali na výskume antisemitizmu na internete. S tým, že aktuálne požiadala Inštitút, aby sa mohla vyjadriť k fotokoláži, ktorá porovnáva podanie ruky Fica Putinovi k Tisovi s Hitlerom.

Ukázalo sa však, že taká profesorka ani organizácia neexistuje…

Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku s dávkou humoru vyhlásil „pátranie“ po spomínanej profesorke. Naposledy bola vraj videná „nikdy nikde“. A zvláštne znamenie: „je predsedníčkou neexistujúcej Židovskej sekulárnej obce Slovenska“…

Zväz adresoval mimovládke otvorený list, kde sa pýta: „Prečo ste si vymysleli osobu profesorky Schwartzovej a vyfantazírovali neexistujúcu organizáciu Židovská sekulárna obec Slovenska (ŽSOS)?“

Upozorňuje tiež, že Inštitút zašiel ešte ďalej, keď do statusu „vložili fiktívne stanovisko neexistujúcej osoby, spolu aj s hrubou pravopisnou chybou, ktorú by, ak by existovala, pani profesorka určite neurobila.“

Mimochodom: Predmetný príspevok Inštitútu už v online priestore nájdete iba ako kolujúcu snímku obrazovky…

Najsmutnejšie na celom je, že nejde o precedens. Židovská obec vytýka Inštitútu nasledovné: „Neklamete prvýkrát. Pred vyše rokom ste citovali „Dianu Katz-Weinberg“. Mala vraj zastupovať istú židovskú iniciatívu. Z dôvodov, ktoré sú nám všetkým známe je židovská menšina na Slovensku veľmi malá a preto, žiaľ, vieme skonštatovať, že rovnako ako pani Colombovú, ani Dianu Katz-Weiberg nikdy nikto nevidel.“

Weisenbacher, šéf Inštitútu, sa bráni. Na webe mimovládky je publikované vyjadrenie, podľa ktorého sa na tvorbe statusu s nepravdivými údajmi mali podieľať akési brigádničky: „Dve z našich dobrovoľničiek s ktorými sme dlhodobo spolupracovali a nikdy nebol s ich prácou problém nám klamali o svojej komunikácii so „Židovskou sekulárnou obcou Slovenska“. Dobrovoľníčky, ktoré pracovali m.i. na našich sociálnych sieťach tvrdili, že sa osobne stretli s údajnou „Prof. Miriam Schwartzovou“ a 2 jej kolegami zo „Židovskej sekulárnej obce Slovenska“, ktorá mala byť v procese registrácie ako občianske združenie na Ministerstve vnútra. Ako sa však ukázalo, komunikovali iba online a teda nie je možné overiť ich identitu. Na naše správy nereagujú, mobilné číslo je nedostupné. Nevieme či to bola iba nedbanlivosť, alebo zlý zámer, v každom prípade sme okamžite s týmito dobrovoľníčkami ukončili spoluprácu a kontrolujeme všetku ich predošlú komunikáciu.“

Preto Inštitút vyhlasuje, že sa zrejme stal obeťou podvodu. Nuž, každý sa vyviňuje, ako vie… No uznajte, keby podobné faux pas urobili napríklad Hlavné správy, neostala by na nás nitka suchá.

Uhrík: “Progresívne mimovládky na školách vymývajú mladým ľuďom mozgy!“

Weisenbacher sa pred otvorením Inštitútu venoval podobnej práci v Amnesty International. Podieľal sa tiež na organizovaní pochodu PRIDE či protestov „Gorila“. Irena Bihariová (vtedy v združení Ľudia proti rasizmu) v roku 2015 upozornila na podozrenie, že stredoškolská učebnica Dôveruj, ale preveruj – na ktorej sa Weisenbacher tiež podieľal ako autor – mohla byť plagiát (viac TU). Boli totiž použité pasáže z iných textov bez toho, aby ich označili ako citácie (pramene boli uvedené len ako všeobecné zdroje v bibliografickom zozname). Publikáciu vydal práve Weisnbacherov Inštitút…

A štát na ňu prispel vo výške 5 300 eur.

Mimochodom, Weisenbacher sa „preslávil“ aj nasledovným výrokom: „Slováci sú malý a úbohý národ, nezaslúžia si nič lepšie ako majú…“ (viac TU) Potom sa treba pýtať, čích ľudských práv sa vlastne dotyčný zastáva, keď má vlastných spoluobčanov za menejcenných…

A špeciálne katolíckych kňazov. Veď ako ináč chápať vlnu odporu, ktorú inicioval voči biskupovi Haľkovi, ktorý sa zúčastnil festivalu Pohoda 2022 oficiálne, zo svojho úradu, aby tam ponúkal možnosť duchovného rozhovoru? Organizátor festivalu Michal Kaščák vtedy podľahol tlakom a biskup sa musel zbaliť.

Mimochodom, Weisenbacher stojí tiež za myšlienkou udeľovať pochybné výročné „ocenenie“ Homofób roka…

Najlepšiu otázku ohľadom tohto človeka a jeho Inštitútu však kladie Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike vo svojom otvorenom liste (a tým by som to aj uzavrel): „Môže byť organizácia, ktorá používa klamstvo ako modus operandi považovaná za serióznu a dôveryhodnú?“

Prečítajte si tiež:

• “Mimovládky” by mohli podliehať regulácii lobingu, navrhol Adam Lučanský
• V USA už konajú: Kedy sa Slovenská republika zmôže na razantné kroky voči demagógom?
• Splašené mimovládky sa zastávajú šimečkovcov: Úprimnosť alebo kalkul?