V USA už konajú: Kedy sa Slovenská republika zmôže na razantné kroky voči demagógom?

Asi najznámejší slovenský web zameraný na „boj proti dezinformáciám“ (používam úvodzovky, pretože ho nemožno brať vážne) je infosecurity.sk. Projekt istého Victora Breinera teraz hľadá stážistov z radov vysokoškolákov – s tým, že ich záujmové okruhy majú byť zamerané na „problematiku dezinformácií a propagandy, hybridných hrozieb, ruského alebo čínskeho škodlivého vplyvu, ale aj témy sociálnych sietí, technológií, AI či ohrození demokracie, ktoré vyplývajú z diania v online priestore…“

Takto sa, prosím pekne, sami odhaľujú vo svojej nahote: Pre tento projekt je všetko, čo je cudzie (teda akákoľvek civilizačná inakosť), hrozba alebo škodlivý vplyv. Len a výlučne Západ má pravdu, len a iba jeho výklad sveta je ten správny! Ak máte – nedajbože – vlastný názor, ani sa tam zbytočne nehláste.

Nie, tento projekt zjavne nehľadá pravdu; tento projekt len pritakáva určitým záujmovým skupinám…

A inak to nie je ani s druhým „slávnym“ antihoaxerom, bývalým správcom policajných sietí, Davidom Púchovským. Ten tiež zbiera peniaze na „vysoké“ ciele ako jeho kolega Breiner. Avšak namiesto serióznych analýz prináša čitateľom len emocionálne podfarbené výlevy o tom, ako je civilizačná inakosť odsúdeniahodná. Lebo Západ, to sú demokrati, a teda tam slnko nielen zapadá, ale aj vychádza…

Treba pripomínať aj tendenčný demagog.sk, ktorý hneď na úvodnej strane uvádza údajne nepravdivý výrok Rašiho (HLAS) proti údajne pravdivému výroku Szalaya (SaS)?

S týmito ľuďmi potom spolupracujú červené denníčky, ktoré velebia ich „prácu“ a vynášajú ich na piedestál. Bez ohľadu na to, že svojimi jednostrannými vyhláseniami, často opretými len o vlastnú predstavu o „správnom“ svete, poškodzujú dobré meno občianskym a nezávislým médiám.Vlastne sa to liberálnym sorošmédiám celkom hodí…

Široká verejnosť je ochotná uveriť, že jej takíto „odborníci“ poskytujú skutočnú hodnotu, pokiaľ sa opakovane objavujú vo veľkých denníkoch či portáloch, alebo na ich Youtube kanáloch. Napokon, sú aj výreční a pôsobia profesionálne. Napriek tomu, že ide z ich strany o obyčajnú túžbu cenzurovať (alebo aspoň dehonestovať) všetky také názory, interpretácie faktov a perspektívy či prognózy, ktoré nespadajú do ich vlastného malého obrazu sveta v súlade s predstavami lídrov krajín kolektívneho Západu.

Kedy sa Slovenská republika zmôže na razantné kroky voči týmto demagógom?

Nekladiem len rečnícku otázku – v USA sa veci s novým prezidentom dávajú do pohybu. V decembri totiž skončila vládna agentúra zameraná na sledovanie zahraničných dezinformácií, Global Engagement Center (GEC). Doposiaľ zamestnávala stodvadsať ľudí pri šesťdesiat miliónovom ročnom rozpočte. Slušná pálka na pracovnú náplň, ktorá spočíva v čítaní a cenzurovaní online textov, čo poviete?

Títo ľudia by v rámci boja za ochranu slobody prejavu najradšej bojovali tak, že by preventívne slobodu prejavu obmedzili – pravda, podľa vlastného „kľúča“…

Elon Musk označil GEC za najhorší príklad „vládnej cenzúry“ a „mediálne manipulácie“. Pripomeňme, že sám kúpil Twitter s tým, že chce uvoľniť jeho priestor voľnej burze nápadov.Je totiž rozdiel v snahe chrániť online priestor pred „zahraničnými agentmi“ a medzi cenzurovaním vláde nepohodlných názorov vlastných občanov. Americkí investigatívci totiž odhalili, že GEC vyvíjal v období začínajúcej pandémie tlak na majiteľov sociálnych sietí, aby cenzurovali obsahy, ktoré by tvrdili, že vírus mohol uniknúť z laboratórneho prostredia…

Novinár Matt Taibbi zistil, že veľké internetové platformy dostávali akési „žiadosti o moderovanie diskusií“ – a to nielen od GEC, ale napríklad aj FBI či CIA. To sú holé fakty, a pokiaľ sa pýtate mňa, tak sú dosť desivé…

Hlavne pokiaľ berieme do úvahy, že USA sa prezentujú ako etalón demokracie a slobody prejavu. Asi aj tu platí, že „odtiaľ-potiaľ“.

Pritom nik nepopiera, že svetové veľmoci, resp. veľkí hráči na geopolitickej šachovnici hrajú svoje hry aj v online priestore. Republikáni však správne položili otázku, že načo je dobré financovať zo štátnej kasy kolos s výsledkami, ktoré sú prinajmenšom pochybné – ak nie rovno protidemokratické (so svojimi pokusmi o cenzúru, resp. vytváranie „čiernych zoznamov“)

V našich podmienkach sa môžeme pýtať inú otázku: Naozaj je zodpovedné ponechávať rozhodovanie o tom, čo je dezinformácia alebo hoax niekoľkým agilným jednotlivcom, ktorí sa otvorene hlásia k ideológii liberalizmu, a teda nepripúšťajú žiaden iný svetonázor?

Aká je potom pravdepodobnosť, že ich „nezaujaté analýzy“ sú založené na túžbe hľadať pravdu bez predpojatosti a bez ohľadu na to, či sa nám bude páčiť alebo nie?

Ale toto už bola rečnícka otázka, ktorá obsahuje odpoveď priamo v sebe…

Prečítajte si tiež:

• Búrka v berlínskej šálke kávy po kritike z USA
• Extrémne “opatrenia” Západu: Neštítia sa ani vojny pod falošnou zámienkou