„Budúci rok to bude zrejme ešte horšie, rast bude len okolo pol percenta,“ dodal Kažimír. Vysvetlil, že slovenské hospodárstvo čelí dvojitej záťaži, a to nepriaznivému globálnemu prostrediu a domácim konsolidačným opatreniam. Geopolitické napätie podľa neho brzdí investície a obchod, zatiaľ čo fiškálna konsolidácia síce zvyšuje dôveru v stabilitu krajiny, no prináša citeľné krátkodobé náklady.

Inflácia sa síce zmierni po odznení vplyvu zvýšenej DPH, no rast cien energií bude podľa NBS držať cenovú hladinu vyššie. Odhady hovoria o inflácii medzi tromi a štyrmi percentami. Reálne mzdy budú podľa NBS stagnovať, v lepšom prípade sa dostanú len mierne do pozitívneho pásma. Slabnúci trh práce už naznačuje, že Slovensko môže prísť o približne 30-tisíc pracovných miest. „Trh práce sa dlho vnímal ako odolný, ale aj ten teraz slabne,“ upozornil Kažimír.

Horváth: Konsolidácia bude mať zásadný dopad na makroekonomiku

Výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth zároveň priblížil detaily vládnej konsolidácie verejných financií. Zatiaľ čo kabinet hovorí o úsporách vo výške 2,7 miliardy eur, centrálna banka ráta s realistickejšou sumou 2,1 miliardy eur. „Je to stále veľké číslo. Bude to mať zásadný dopad na makroekonomiku,“ uviedol Horváth s tým, že fiškálna disciplína je nevyhnutná na stabilizáciu krajiny. Podľa jeho slov je splnenie vládnych cieľov reálne. „Ďalšia konsolidácia je nevyhnutná pre stabilitu v krajine. Ak sa neprijmú ďalšie opatrenia, deficit verejných financií ostane niekde okolo 4 % HDP,“ doplnil Horváth.

Slovensko sa podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra nachádza v období, ktoré možno označiť za jedno z najťažších za posledné roky. „Žijeme v časoch, keď máme smolu. Je to nepríjemné obdobie, ktorým musíme prejsť,“ povedal Kažimír s tým, že hlavným problémom sú verejné financie. Keby bol deficit štátneho rozpočtu na úrovni jedného až dvoch percent HDP, vláda by podľa neho mala priestor podporovať hospodárstvo. Súčasný stav však limity takmer úplne uzatvára. „Míňame oveľa viac, než na čo máme,“ dodal guvernér.

Kažimír pripomenul závislosť od externého prostredia

Pripomenul, že Slovensko sa v minulosti dokázalo viackrát oprieť o priaznivé vonkajšie faktory, najmä o automobilový priemysel. Dnes je situácia iná. Ekonomika je podľa Kažimíra čoraz viac dýchavičná a závislá od externého prostredia. Preto sa musí krajina spoliehať predovšetkým na vlastné sily a prijať opatrenia, ktoré môžu byť bolestivé, no sú nevyhnutné. „Opatrenia sú možno kruté, ale potrebujeme sa zakrývať len takou perinou, na akú máme peniaze,“ vyhlásil.

Napriek slabému rastu či vysokému deficitu stále existujú aj pozitívne prvky. Podľa Kažimíra si firmy dokážu plniť svoje záväzky a domácnosti si stále môžu dovoliť požičiavať si a splácať úvery. Trh práce si navyše aj po sérii kríz udržiava relatívne priaznivé podmienky. Guvernér však upozornil, že debata o konsolidácii by mala zostať vecná a zodpovedná. Kritika je prirodzená, no podľa neho je nezodpovedné vyzývať na občiansku nespokojnosť v čase, keď krajina rieši vysoký dlh. „Je to tŕnistá cesta, môžeme po nej ísť viac doľava alebo doprava, ale stále ide dolu kopcom,“ uzavrel Kažimír.

Centrálna banka tak vysiela jasný signál. Konsolidácia je nevyhnutná, no jej cena bude vysoká. Slovensko čaká obdobie pomalého rastu, slabnúceho trhu práce a neistoty, ktorá bude do veľkej miery závisieť od vývoja v zahraničí.

Analytik upozorňuje na mimoriadne slabý rast

Analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík v reakcii na jesennú prognózu Národnej banky Slovenska upozorňuje, že očakávaný hospodársky rast je mimoriadne slabý. Upozorňuje okrem iného aj na globálne riziká, ktoré môžu ekonomické prostredie ďalej komplikovať. Najnovším príkladom je rozhodnutie administratívy Donalda Trumpa o zavedení 15-percentných ciel na autá a autodiely z Európy, ktoré platia spätne od 1. augusta 2025. Pre Slovensko nebude dopad priamy, keďže export automobilov do USA tvorí len malú časť, no pre celú eurozónu by podľa odhadov mohlo ísť o stratu približne 0,15 % HDP. Kľúčovým dátumom bude podľa Bajzíka 14. október 2025, keď americký Najvyšší súd rozhodne, či Trump postupoval v súlade so zákonom.

Hoci výsledok tohto sporu môže ovplyvniť náladu na globálnych trhoch, pre Slovensko zostávajú najväčšími výzvami najmä domáce problémy. A to vysoké daňové zaťaženie, nízka produktivita a zhoršujúce sa podmienky na trhu práce. „Výsledkom je, že slovenská ekonomika sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne bude pohybovať len tesne nad nulou, čo zvyšuje riziko stagnácie aj hroziacej stagflácie,“ uzavrel Bajzík.