Nás nevystrašíte: Slovensko sa vyhýba energetickej odvete Kremľa

Slovensko bude naďalej podporovať Ukrajinu “bez ohľadu” na riziko, že Kremeľ zníži vývoz energií ako odvetu za to, že Bratislava poslala na Ukrajinu stíhačky, povedal pre POLITICO vysokopostavený vládny predstaviteľ.

“Podporovali sme Ukrajinu v minulosti a plánujeme ju podporovať aj v budúcnosti bez ohľadu na toto riziko, ktoré existuje,” povedal Peter Gerhardt, štátny tajomník SR pre energetiku.

Keďže však jeho krajina patrí v EÚ medzi krajiny najviac závislé od ruskej ropy, plynu a jadrového paliva, pripustil, že “by to bol problém”, ak by sa Moskva rozhodla okamžite znížiť najmä dodávky ropy.

“Toto riziko si samozrejme uvedomujeme,” povedal s tým, že Slovensko už zažilo kybernetické útoky na vládne inštitúcie, ale dodal, že “sa s tým musíme vyrovnať”. Podpora Ukrajiny zo strany Bratislavy “je principiálnou záležitosťou”, povedal Gerhardt, keď koncom minulého mesiaca vystúpil v Bruseli.

Päťmiliónová krajina minulý mesiac povolila Ukrajine odlet štyroch stíhačiek MiG-29 zo sovietskej éry v rámci záväzku darovať jej 13 lietadiel z jej výzbroje, čím sa stala prvou krajinou, ktorá poslala vojenské lietadlá do Kyjeva. Poľsko sa tiež zaviazalo poslať svoje MiG-29 na Ukrajinu.

Rozzúrený Kremeľ prisľúbil, že všetky darované stíhačky zničí.

Moskva má aj iné spôsoby, ako spôsobiť bolesť.

Podľa Krzysztofa Dębca, vedúceho pracovníka varšavského think-tanku Centrum východných štúdií, napriek snahe EÚ odkloniť blok od ruskej energetiky, Slovensko stále odoberá 60 % zemného plynu, 95 % ropy a všetko jadrové palivo.

“Vojna na Ukrajine zvýraznila našu závislosť od dovozu energie z Ruska,” povedal Gerhardt, ale trval na tom, že Bratislava v uplynulom roku “strategicky začala diverzifikovať dodávky plynu”. Pred vojnou dostávala približne 90 percent plynu z Ruska.

Slovensko má podľa neho “pripravené na podpis” memorandum o porozumení s Poľskom o ďalších dodávkach plynu prostredníctvom nového prepojovacieho plynovodu. Krajina tiež začala rokovania o dodávkach s Litvou, ako aj s talianskymi a nemeckými spoločnosťami.

“Konečným cieľom je získať 100-percentnú nezávislosť od ruských dodávok,” povedal, aj keď je to proces, ktorý “môže trvať dlho”.

Slovensko, ktoré dostalo dočasnú výnimku z minuloročného embarga EÚ na dovoz ruskej ropy, však stále nemá “stanovený dátum” ukončenia závislosti od Moskvy v oblasti ropy, povedal Gerhardt.

Hoci nájsť ropu podľa neho “nie je problém”, keďže Bratislava môže využívať ropovod Adria, ktorý prechádza cez Chorvátsko a Maďarsko, hlavná slovenská rafinéria je stále schopná efektívne spracovávať len moskovskú ropu typu Urals – čo znamená, že na prijímanie iných druhov ropy budú potrebné “veľké investície”.

Pokiaľ ide o jadrovú energiu, krajina je stále plne závislá od ruského štátneho podniku Rosatom, pokiaľ ide o palivo na pohon štyroch reaktorov VVER navrhnutých v Moskve.

Gerhardt uviedol, že rokovania so súkromnými spoločnosťami, ktoré by nahradili Rosatom, “prebiehajú pozitívne”.

Ukrajina opakovane naliehala na krajiny EÚ, aby uvalili sankcie na ruský jadrový sektor za jeho úlohu pri dohľade nad okupovanou jadrovou elektrárňou v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, ale blok sa doteraz bránil tomuto kroku.

Slovensko je tiež opatrné.

“V tejto chvíli veľmi váhame”, pokiaľ ide o takéto sankcie, povedal Gerhardt. “Z našej strany by nebolo veľmi vítané, keby sa niečo také zaviedlo.”