Napriek chýbajúcemu sudcovi vybavil Ústavný súd SR vlani o 91 vecí viac ako v roku 2024

Vlani každý z nich vybavil v priemere takmer 271 vecí, vďaka čomu sa znížila aj priemerná dĺžka konania pred ÚS SR. Kým v roku 2024 to bolo 5,13 mesiaca, minulý rok to bolo 3,51 mesiaca. „S nárastom podaní, ktorých bolo v roku 2025 o 47 viac ako v rok predtým, však narástol aj počet vecí, ktoré na vybavenie stále čakajú (v roku 2025 ich bolo o 70 viac ako v roku 2024). Z uvedeného vyplýva, že aj jeden chýbajúci sudca je pre znižovanie počtu nevybavených vecí nenahraditeľný,“ uviedla Ferencová.

V roku 2025 bolo ústavnému súdu doručených 3 337 návrhov, rozhodnutých vecí bolo 3 248 a nerozhodnutých 1 101. V porovnaní s rokom 2024 mierne narástol počet návrhov, ale aj rozhodnutých a nerozhodnutých vecí. „V roku 2025 bolo ústavnému súdu doručených 16 návrhov, o ktorých je príslušné rozhodovať plénum ústavného súdu. Rozhodnutých bolo 10 návrhov v pôsobnosti pléna ústavného súdu (tri návrhy boli spojené na spoločné konanie) a nerozhodnutých zostalo 24 plenárnych návrhov. Rovnako ako v roku 2024 plénum ústavného súdu prijalo aj tri uznesenia, ktorými zjednotilo právne názory senátov ústavného súdu,“ priblížila hovorkyňa ÚS SR. Doplnila, že spomedzi celospoločensky a mediálne sledovaných rozhodnutí ústavného súdu v uplynulom roku možno spomenúť rozhodnutie týkajúce sa zákona o zdravotných poisťovniach a zákona o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, taktiež pozastavenie účinnosti a následné rozhodnutie o nesúlade napadnutých častí zákona o slobodnom prístupe k informáciám týkajúcich sa úhrady nákladov za sprístupnenie informácií s ústavou, aj potvrdenie súladnosti napadnutého ustanovenia Trestného zákona o nebezpečnom elektronickom obťažovaní s ústavou. Menovala aj dve rozhodnutia zo záveru roka, konkrétne vyslovenie nesúladu novely zákona o neziskových organizáciách s ústavou, a tiež pozastavenie účinnosti zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Ferencová tiež priblížila, že sledovaním rozhodnutí týkajúcich sa individuálnych sťažností fyzických a právnických osôb, v ktorých ÚS SR vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote, základných práv na súdnu a inú právnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie, základného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť, sa zistilo, že v roku 2024 konštatoval porušenie sledovaných práv sťažovateľov v 649 nálezoch. V 477 prípadoch priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v celkovej výške viac ako 1,5 milióna eur. Najčastejšie, v 485 nálezoch, vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. „Ústavný súd v roku 2025 konštatoval porušenie sledovaných práv sťažovateľov v 668 nálezoch, z čoho v 518 nálezoch priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie celkovo vo výške 1 649 800 eur,“ priblížila Ferencová. Aj vlani ústavný súd najčastejšie konštatoval porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Išlo o 518 nálezov, pričom sťažovateľom v 500 nálezoch priznal ÚS SR finančné zadosťučinenie spolu vo výške 1 610 100 eur. V minulom roku teda ústavný súd priznal sťažovateľom o vyše 91-tisíc eur vyššie finančné zadosťučinenie ako predvlani.