Nápad vytvoriť konzervatívnu koalíciu má podľa prieskumu potenciál. KDH však riskujú

Ak by sa zohľadnili výsledky agentúry z júlového volebného modelu takáto koalícia by dosahovala potenciál približne 13 percent. Zaradila by sa tak na tretie miesto za Progresívne Slovensko a Smer-SD. Prieskum však ukázal, že samotnú myšlienku konzervatívnej koalície podporuje necelá tretina voličov týchto strán. Prípadné spojenie môže dokonca vytvárať riziko straty časti voličov, a to najmä v prípade kresťanských demokratov.

Prieskum, ktorý agentúra vykonávala od 8. do 13. júla na vzorke 1 028 respondentov, z čoho 164 bolo voličov dotknutých strán ukázal, že s vytvorením spoločnej konzervatívnej koalície súhlasí 29,88 percenta voličov konzervatívnych strán. Ďalších 31,71 percenta s jej vytvorením síce nesúhlasí, no v prípade jej vzniku by ju aj napriek tomu volilo. Na voľbu spoločného projektu by tak spolu pristúpilo 61,59 voličov dotknutých strán.

Ako agentúra spresnila, v júlovom volebnom modeli agentúry SCIO dosiahlo Hnutie Slovensko 9,04 percenta, Kresťanskodemokratické hnutie 5,68 percenta a Maďarská aliancia 3,36 percenta. Stranu Za ľudí by volilo 2,33 percenta voličov a Kresťanskú úniu 0,78 percenta. Ak by sa teda deklarovaná ochota voliť spoločnú koalíciu premietla do výsledkov júlového volebného modelu volebný potenciál by bol na úrovni približne 13 percent, čo by znamenalo tretie miesto v rebríčku voličských preferencií.

Na druhom mieste by naďalej zostala strana Smer-SD s 16,41 percentami voličských hlasov a prvenstvo si drží Progresívne Slovensko (17,18 %). Konzervatívna koalícia by tak na treťom mieste vystriedala hnutie Republika, ktoré malo v júlovom prieskume 10,08 percenta.

S vytvorením takejto koalície nesúhlasí a ani by ju v prípade vzniku nevolilo 20,12 percenta voličov. Títo voliči by zvažovali radšej voľbu inej strany, hnutia či koalície. Hlavný analytik SCIO Martin Klus skonštatoval, že myšlienka spoločnej koalície má podľa výsledkov reálny politický potenciál. Bolo by však podľa neho chybou interpretovať ich tak, že takmer dve tretiny vznik koalície podporujú. Priamo s ňou totiž súhlasí necelých 30 percent. Ďalšia tretina by koalíciu bola síce ochotná voliť, no s takýmto projektom nesúhlasí. „Tieto čísla navyše nemôžeme vnímať ako nový volebný model, ale len ako orientačný prepočet volebného potenciálu na základe deklarovaných postojov súčasných voličov piatich dotknutých strán. Výpočet totiž nezohľadňuje kam by sa presunuli voliči, ktorí by spoločnú koalíciu odmietli ani prípadný dodatočný elektorát, ktorý by nový spoločný projekt mohol osloviť mimo dnešných voličov týchto strán,“ upozornil Klus.

Prieskum odhalil významné rozdiely medzi voličmi jednotlivých strán potenciálnej konzervatívnej koalície. Najviac jej vznik podporujú voliči Maďarskej aliancie (46,1 %) a ďalších 23,1 percenta by ju volilo aj napriek svojmu nesúhlasu. Spoločný projekt by tak volilo 69,2 percenta voličov Maďarskej aliancie. Koalícia si našla podporu aj u 31,4 percenta voličov Hnutia Slovensko a ďalších 27,1 percenta by ju volilo aj napriek nesúhlasu. Dokopy by si tak koalícia získala 58,5 percenta voličov hnutia. Zmena však nastáva u voličov kresťanských demokratov.

Priamu podporu vzniku koalície vyjadrilo 20,4 percenta voličov Kresťanskodemokratického hnutia. Napriek nesúhlasu by ju však volilo 38,6 percenta voličov hnutia. Koalíciu by tak bolo ochotných voliť 59 percenta voličov kresťanských demokratov, avšak práve medzi nimi sa ukazuje najvyššie riziko odchodu k inému politickému subjektu. To by totiž v prípade vzniku koalície zvažovalo 27,3 percenta voličov hnutia. Pri Hnutí Slovensko je to 18,6 percenta a pri Maďarskej aliancii 15,4 percenta opýtaných.

Podľa Klusa takéto výsledky predstavujú pre Kresťanskodemokratické hnutie zaujímavú dilemu. „Väčšina jeho súčasných voličov by síce spoločný projekt pravdepodobne neopustila, samotná myšlienka koalície má však medzi nimi pomerne nízku podporu a viac ako štvrtina by začala zvažovať inú politickú alternatívu. Práve KDH by tak z prípadného spájania mohlo niesť jedno z najväčších politických rizík,“ upozornil Klus. Zároveň podotkol, že výsledky za jednotlivé politické strany je vzhľadom na počet respondentov potrebné interpretovať len ako orientačné.