„Rozhodnutím NS SR sa v mojej kauze nič definitívne nevyriešilo. Nezaoberal sa otázkou, či boli alebo neboli porušené moje práva. Dovolanie ministra spravodlivosti odmietol len z procesných dôvodov, keďže sa súd mylne domnieval, že minister spravodlivosti takéto dovolanie podať nemohol,“ zdôraznil Kollár.

Tvrdí, že NS SR rezignoval na to, aby sa riadne vysporiadal s argumentáciou ministra spravodlivosti a svoje rozhodnutie odôvodnil výlučne s odkazom na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 3/2024. „NS SR nesprávne interpretoval závery predmetného nálezu Ústavného súdu SR, a dopustil sa viacerých pochybení, ktoré vo svojich dôsledkoch predstavujú porušenie mojich ústavných práv,“ dodal Kollár pre TASR s tým, že sa bude naďalej domáhať „nápravy krívd“.

NS SR podľa denníka Sme v odôvodnení rozhodnutia upozornil na pokus o retroaktívne využitie Trestného zákona. Senát NS SR odmietol ešte v januári dovolanie jednohlasne.

Rezort spravodlivosti podanie dovolania v prospech odsúdeného zdôvodňoval tým, že skutková veta jedného z dvoch trestných činov uvedených v rozsudku Špecializovaného trestného súdu neobsahovala znaky príslušnej skutkovej podstaty trestného činu ustanoveného v Trestnom zákone, za spáchanie ktorého bol Kollár uznaný za vinného.

Špecializovaným trestným súdom schválená dohoda o vine a treste tak podľa ministerstva s ohľadom na uvedený nedostatok vyznieva nespravodlivo, čo je kvalifikačným znakom pre podanie dovolania ministrom spravodlivosti bez ohľadu na to, že sa odsúdený k tomuto skutku priznal.

Za korupciu dostal Kollár v máji 2022 úhrnný peňažný trest vo výške 70.000 eur. V prípade jeho nezaplatenia náhradný 14-mesačný trest odňatia slobody. Súd dohodu o vine a treste považoval za primeranú a spravodlivú. Kollár vtedy vyhlásil, že nie je kajúcnik, nikoho neudal a nikoho neusvedčuje. Povedal, že orgánom činným v trestnom konaní len popísal skutky, ktoré sa stali.

Odsúdený bol za prečin podplácania, pretože mal v auguste 2020 poskytnúť prostredníctvom Ľudovíta M. vtedajšiemu vedeniu Slovenskej informačnej služby (SIS) úplatok vo výške 40.000 eur za to, aby nebol sledovaný. Druhý skutok súvisiaci so zabezpečením krytia ilegálnej výroby cigariet sa týkal prečinu nepriamej korupcie.