Aktualizované výsledky Eurovolieb: V Chorvátsku, Slovinsku a Bulharsku zvíťazila konzervatívna opozícia, Škandinávia prekvapila

Londýn 26. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)

Najväčší úspech dosiahla Dánska ľudová strana (DF), ktorá si pripísala viac ako každý štvrtý hlas a získala 26,6 percenta

Pravicoví populisti získali v eurovoľbách v škandinávskych krajinách viac hlasov, než sa očakávalo a do EP pošlú desať poslancov. Informovala dnes o tom agentúra DPA.

Najväčší úspech dosiahla Dánska ľudová strana (DF), ktorá si pripísala viac ako každý štvrtý hlas a získala 26,6 percenta. Jasne tak zvíťazila pred vládnucimi sociálnymi demokratmi, ktorí dostali 19,1 percenta.

DF bude mať v budúcnosti v EP štyri kreslá namiesto jedného. Voči ozajstnému spojenectvu s francúzskym Národným frontom (NF) je však strana skeptická.

Vo Švédsku dostala strana Švédski demokrati podľa predbežných výsledkov 9,7 percenta, pravdepodobne získali dva mandáty a svojich poslancov pošlú do EP po prvý raz.

Šéf švédskych pravicových populistov Jimmie Akesson sa ale k spolupráci s partnermi v EÚ ešte nechcel v nedeľu vyjadriť, podľa jeho slov by to bolo priskoro.

Euroskeptická strana Praví Fíni dosiahla pri eurovoľbách vo Fínsku podľa predbežných výsledkov 12,9 percenta hlasov. Pravicoví populisti sa tak stali treťou najsilnejšou stranou v krajine.

V Dánsku bola volebná účasť 56,3, vo Švédsku 48,9 percenta a vo Fínsku 40,9 percenta. V Dánsku sa zároveň hlasovalo o pristúpení k plánovanému Európskemu súdu pre patenty.

V Chorvátsku, Slovinsku a Bulharsku zvíťazila konzervatívna opozícia

Konzervatívne opozičné strany zaznamenali úspech vo voľbách do Európskeho parlamentu v Chorvátsku, Slovinsku i Bulharsku. V Rumunsku sú, naopak, jasným víťazom vládnuci socialisti.

Koalícia Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ) získala podľa dnešných údajov volebnej komisie 41,4 percenta hlasov, obsadí tak šesť z 11 chorvátskych kresiel v EP. Vládnuci sociálni demokrati (SDP) pošlú po zisku 29,9 percenta hlasov do Bruselu a Štrasburgu štyroch europoslancov.

Jedného poslanca EP budú mať aj chorvátski Zelení. Volebná účasť v krajine, ktorá je najmladším členom EÚ, dosiahla 25,2 percenta, informovala agentúra DPA.

Víťazom eurovolieb v Slovinsku je opozičná Slovinská demokratická strana (SDS), ktorá si s 24,9 percentami získaných hlasov zabezpečila tri z ôsmich slovinských kresiel, uviedli dnes miestne médiá s odvolaním sa na volebnú komisiu.

Ďalšia konzervatívna volebná koalícia Slovinskej ľudovej strany a Nového Slovinska (SLS/NSi) bude mať v EP so ziskom 16,6 percenta hlasov dvoch poslancov. Po jednom mandáte získali Demokratická strana dôchodcov Slovinska (DeSUS), vládni Sociálni demokrati (SD) a nové občianske hnutie Verím. Účasť dosiahla 24 percent.

V Bulharsku podľa predbežných výsledkov vedie hlavná opozičná stredopravá strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB), ktorej líder a expremiér Bojko Borisov už vyzval na okamžité odstúpenie vlády.

Po sčítaní vyše 75 percent hlasov mala GERB so ziskom 31,1 percenta hlasov dostatočný náskok pred vládnucou Bulharskou socialistickou stranou (BSP) s 18,8 percentami.

Voľby do EP sú veľkou skúškou pre menšinovú vládu premiéra Plamena Orešarského, ktorá od nástupu pred rokom čelila veľkým protikorupčným protestom. Líder socialistov Sergej Stanišev výzvy na predčasné voľby odmietol s poukázaním na to, že vládna koalícia – BSP a strana tureckej menšiny Hnutie za práva a slobody (DPS) so 16,4 percentami – dostala spoločne viac hlasov než GERB.

Štvrtá skončila populistická strana Bulharsko bez cenzúry (BBC), ktorá získala 10,7 percenta hlasov a tiež vyzvala na nové voľby, uviedla agentúra Reuters.

V Rumunsku zvíťazila volebná koalícia Sociálnodemokratickej strany (PSD) premiéra Victora Pontu s dvoma menšími stranami, ktorá získala spolu 37,40 percenta hlasov – viac než 31 percent vo voľbách v roku 2009. Oznámila to volebná komisia po spracovaní výsledkov z 96,18 percenta volebných miestností.

Národná liberálna strana (PNL), ktorá vo februári vystúpila z vládnej koalície, dostala 14,86 percenta hlasov. Demokratická liberálna strana (PDL) si výrazne pohoršila, oproti 29 percentám z roku 2009 klesla na terajších 12,23 percenta.

Rumunský herec Mircea Diaconu, ktorý po vystúpení z PNL kandidoval sám ako nezávislý, získal 6,92 percenta odovzdaných hlasov v krajine. Nasledujú Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku so ziskom 6,47 percenta a Strana ľudové hnutie (PMP), podporovaná prezidentom Traianom Basescom, s 6,21 percentami hlasov.

Po spočítaní veľkého počtu hlasov mala strana UKIP 28 percent

Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), označovaná za pravicovopopulistickú, vyhrala eurovoľby v Británii, ktorá sa tak po Francúzsku stala druhou najväčšou európskou krajinou s víťazstvom pravicovo orientovanej strany. Informovala dnes o tom agentúra DPA.

Po spočítaní veľkého počtu hlasov mala strana UKIP 28 percent. Podľa výpočtu BBC by tak mohla získať 24 zo 73 britských kresiel v EP, pritom doteraz ju zastupovalo 13 europoslancov.

Šéf UKIP Nigel Farage, ktorý jasne obhájil kreslo v EP, označil volebný výsledok za “najnezvyčajnejší výsledok za 100 rokov”. Dodal, že to nie je to posledné, čo o strane bolo počuť.

Na druhom mieste sa umiestnili labouristi so zhruba 25,5 percentami a približne 20 kreslami. Tesne za nimi nasledovali konzervatívci britského premiéra Davida Camerona s 24 percentami a 19 kreslami v EP. V eurovoľbách pred piatimi rokmi bodovali konzervatívci lepšie.

Britské konzervatívne noviny Times o voľbách napísali: “Politici v Európe by mali rozumieť, že strach na kontinente nie je len hospodársky. Mnohí voliči sa obávajú, že prisťahovalci sa nezačlenia do spoločnosti. Iní sa obávajú, že kresťanské hodnotové predstavy sú vytláčané nenáboženskými liberálnymi konceptami.”

Ľudovci obhájili prvenstvo v eurovoľbách

Eurovoľby v Rakúsku sa skončili víťazstvom Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), ktorá obhájila prvenstvo. Slobodná strana Rakúska (FPÖ) a Zelení značne získali, informoval dnes rakúsky denník Der Standard.

ÖVP podľa predbežných výsledkov získala 27,3 percenta hlasov. Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) dosiahla 24,2 percenta. FPÖ získala 20,5 percenta, Zelení mali 13,9 percenta a strana Nové Rakúsko (NEOS) presvedčila 7,6 percenta voličov.

Spočítanie sa však ešte neskončilo, pripomína tlačová agentúra APA s tým, že podľa vysoko pravdepodobných výpočtov by sa FPÖ po spočítaní všetkých hlasov nemala dostať cez hranicu 20 percent. Oficiálny výsledok bude známy 6. júna.

Rakúsky kancelár Werner Faymann (SPÖ) povedal, že jeho strana v nasledujúcich rokoch jasne ukáže, že sú tu pre Európu, ale “pre sociálnejšiu”.

Predpokladá sa, že ÖVP a SPÖ budú mať rovnako po päť europoslancov, FPÖ štyroch, Zelení dostanú tri kreslá a strana NEOS bude mať jedného europoslanca.

Hlavný kandidát ľudovcov (ÖVP) v eurovoľbách Othmar Karas uviedol, že by chcel v EP aj naďalej viesť delegáciu ÖVP. Povedal to krátko pred dnešným stretnutím predsedníctva strany v centrále ÖVP.

Dve veľké strany utrpeli v eurovoľbách značné straty

Španielska vládna konzervatívna Ľudová strana (PP) síce v krajine tesne vyhrala eurovoľby, ale v porovnaní s rokom 2009 utrpela silné straty. Informovala dnes o tom agentúra DPA.

Šesť rokov po vypuknutí ťažkej hospodárskej krízy potrestali španielski voliči v nedeľu aj sociálnodemokraticky orientovanú Socialistickú robotnícku stranu (PSOE), ktorá vládla v krajine do konca roku 2011.

Vláda v Madride oznámila, že PP podľa predbežných výsledkov získala 26 percent a 16 kresiel v Európskom parlamente (EP) – stratila teda sedem kresiel. PSOE dosiahla 23 percent a 14 mandátov, ale tak isto stratila sedem kresiel.

Zo strát dvoch veľkých strán profitovali hlavne ľavicové zväzy a regionálne strany, ako aj menšie konzervatívne a liberálne zoskupenia. Zjednotená ľavica (IU) strojnásobila počet mandátov na šesť, čím skončila celkovo tretia.

Veľkým prekvapením volieb v Španielsku bola ľavicovo orientovaná strana Podemos, založená v roku 2013, ktorá sa do EP dostala s piatimi zástupcami.

Pravicovoliberálny denník El Mundo k voľbám do EP uviedol, že Európa “bola dejiskom politického zemetrasenia” – vzostupu extrémnej pravice a strán, ktoré sú proti EÚ. Za najväčšmi znepokojujúci príklad označil denník Francúzsko a víťazstvo Národného frontu (NF), ako aj úspech britskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP).

Samarasovej vláde bude dýchať na krk víťazná ľavicová Syriza

Gréckeho premiéra Antonisa Samarasa čakajú ťažké časy – eurovoľby vyhral opozičný zväz ľavicových radikálov Syriza a požaduje, aby sa parlamentné voľby v Grécku konali skôr. Povolebnú situáciu analyzuje agentúra DPA.

Syriza získala po spočítaní 95-tich percent hlasov až 26,5 percenta a do EP pošle šesť poslancov. Konzervatívna Nová demokracia, ktorá vládne spolu so socialistami, sa umiestnila na druhom mieste s 22,8 percentami a piatimi poslancami.

Volebná účasť v Grécku bola takmer 60 percent, oznámilo ministerstvo vnútra. Treťou najsilnejšou stranou sa stal pravicovoradikálny a rasistický Zlatý úsvit s 9,4 percentami, ktorý bude mať troch europoslancov.

Šéf strany Syriza a víťaz volieb Alexis Tsipras povedal, že ľud odsúdil politiku vlády. Dodal, že prvý raz v dejinách krajiny sa stala víťazom “čisto ľavicová strana”. Podľa jeho názoru vláda nemá legitimitu, aby mohla viesť krajinu, a preto sa parlamentné voľby musia konať skôr.

Premiér Samaras uviedol, že výsledok chápe ako posolstvo koaličnej vláde, avšak nie je to v žiadnom prípade dôvod na pád kabinetu, ako by chcela ľavicová opozícia. Povedal, že vie, “čo a ako” musia zmeniť. Možno Samaras v nasledujúcich dňoch urobí zmeny vo vláde, mieni DPA.

ru