Bratislava 18. júla 2019 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko sa rozhodol pred budovu parlamentu umiestniť tridsaťmetrový stožiar, na ktorom bude slovenská vlajka. Ako sa dalo čakať, tento návrh má odporcov, ktorí hľadajú najrôznejšie dôvody, prečo je to zlý nápad
Nepriatelia slovenskej štátnosti krútia nosom, poukazujú na rozkopaný chodník a jamu pred parlamentom, vysmievajú sa z toho, že predseda parlamentu Danko chce mať vyšší stožiar ako majú v Budapešti (ten má iba 27 m), odvolávajú sa na názor akéhosi odborníka na protokol, ktorý hovorí, že tá výška sa mu zdá príliš veľká, hovoria, že sa ešte nevie, koľko to celé bude stáť…
Kto si pamätá krutý boj o sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade, vie, akí sú niektorí ľudia, vrátane politikov, alergickí na všetko, čo nejako súvisí so slovenskou históriou a štátnosťou, a nepochybuje o tom, že práve toto je hlavný dôvod, prečo niekto aj v tomto prípade hľadá zámienky. Lenže ťažko sa nachádzajú skutočné argumenty, prečo by pred parlamentom suverénneho štátu nemohla byť umiestnená vlajka na stožiari o rozmeroch zodpovedajúcich dôležitosti toho miesta.
Treba zdôrazniť, že stožiar bude iba na jednu vlajku, a to slovenskú – neráta sa s vlajkou EÚ, tá ostane spolu s ďalšími slovenskými vlajkami na nižších stožiaroch na inom mieste v areáli budovy Národnej rady. Len pre porovnanie, hrad má výšku 47 metrov, budova parlamentu cez dvadsať metrov, pričom obe stavby sú v teréne umiestnené vyššie, než je miesto, kde bude stáť nový stožiar.
Myšlienka postaviť medzi parlamentom a hradom mohutný stožiar so slovenskou vlajkou nie je nová, pochádza ešte z čias prezidenta Schustera. To miesto, v podstate sedielko medzi dvomi terénnymi vyvýšeninami, je na umiestnenie takéhoto prvku ako stvorené – a akási „centrálna štátna vlajka“ aj významovo vhodne doplní túto významnú lokalitu hlavného mesta.
A svoju symboliku si tam možno nájdu aj nepriatelia slovenskej štátnosti. V tridsaťmetrovom stĺpe môžu napríklad vidieť odkaz na tridsať strieborných pološekelov, ktoré Judáš dostal od ktorejsi mimovládky ako grant za svoju progresívnu činnosť v prospech EÚ a NATO. Vlastne vtedy sa to ešte nevolalo mimovládka, EÚ a NATO, ale veľkňazi, Rímska ríša a légie cisára Augusta.
Ivan Lehotský