Môj profil 
Predplatné
Bratislava 29. júna (TASR) – V nedeľu, 1. júla uplynie presne 15 rokov od vzniku Slovenského vodohospodárskeho podniku SVP so sídlom v Banskej Štiavnici. Ten obrazne povedané, zjednotil vodné hospodárstvo na Slovensku pod jednu strechu. Zlúčením dovtedajších štyroch samostatných štátnych podnikov – Povodia Dunaja, Povodia Váhu, Povodia Hrona a Povodia Bodrogu s Hornádom sa podarilo odstrániť vplyv rozdielnej polohovej renty bývalých štátnych podnikov povodí. Vznikli optimálne možnosti na vzájomnú pomoc a spoluprácu všetkých novovzniknutých odštepných závodov, a to najmä v časoch veľkých povodní.
15-ročnú cestu spoločného vodného hospodárstva na Slovensku si vodohospodári pripomenú a zhodnotia v pondelok, 2.júla v Banskej Štiavnici spoločne s vedením envirorezortu.
SVP v súčasnosti zodpovedá za viac ako 32-tisíc km vodohospodársky významných a ostatných vodných tokov, 287 vodných nádrží, tisíce kilometrov ochranných hrádzí a odvodňovacích kanálov v záplavových územiach, ale aj za dunajskú vodnú cestu. Takmer 3500 zamestnancov zabezpečuje prakticky na celom území Slovenska údržbu a čistenie vodných tokov, opravy poškodených brehov, hrádzí a ďalších vodohospodárskych stavieb, monitoruje stavy hladín vodných nádrží a udržiava potrebné prietoky v zmysle tzv. manipulačných poriadkov, aby boli vytvárané tak potrebné zásoby vody, ako aj rezervy pre prípad náhlych povodní. V rámci investičných akcií buduje aj ďalšie objekty a stavby protipovodňovej ochrany, z ktorých najvýznamnejším dielom v uplynulých 15-tich rokoch bolo vybudovanie protipovodňovej ochrany Bratislavy. Tá by mala ochrániť toto územie až pred tisícročnou vodou. Projekt stál viac ako 33 miliónov eur, z ktorých 85 % poskytla Európska komisia z Kohézneho fondu.
Vďaka fondom Európskej únie a úveru z Rozvojovej banky Rady Európy sa vodohospodárom podarilo zrealizovať aj množstvo ďalších investičných akcií protipovodňového charakteru. Boli to protipovodňové opatrenia v oblasti rieky Moravy, na východoslovenskej nížine, ale aj v oblasti Ipľa a ďalších miest Slovenska.
Svetová finančná kríza, ale aj mimoriadne nepriaznivé povodňové obdobie ostatných 15-tich rokov so vznikom obrovských škôd sa podpísali pod nedostatočné financovanie protipovodňových opatrení zo strany štátu. V rámci vládneho Programu protipovodňovej ochrany do roku 2010, ktorý bol prijatý v roku 2000 na 10-ročné obdobie sa z viac ako 611 mil. eur podarilo získať a preinvestovať len necelých 200 mil., čo predstavuje menej ako tretinu z nákladov, plánovaných na protipovodňové opatrenia. Vodohospodári chcú preto v ďalšom období prijať komplexné systémové opatrenia, spočívajúce v presnej identifikácii povodňových rizík a zlepšení dostupnosti a využiteľnosti finančných prostriedkov tak zo strany štátu, ako aj z európskych fondov.
Rozhodnutie vybrať za sídlo SVP práve Banskú Štiavnicu ovplyvnil predovšetkým jej historický význam, súvisiaci so zrodom priehradného staviteľstva v celej Európe. Boli to práve známe „štiavnické tajchy“, budované postupne už od roku 1510. Tie začali vytvárať históriu celého slovenského priehradného staviteľstva. Ďalším dôvodom bola aj snaha štátnych orgánov v 90-tych rokoch minulého storočia umiestňovať sídla niektorých celoslovenských podnikov a organizácií do miest mimo bratislavského centra.
TASR informoval hovorca Ministerstva životného prostredia SR Maroš Stano.
