V prvých dňoch, keď sa pandémia objavila v Európe, vlastne nikto nevedel o čo presne ide. A to aj vďaka zamlčiavaniu skutočných informácii a čísel zo strany Číny. Opatrenia bolo potrebné preto prijať ako by nám hrozil najhorší scenár. Tak sa aj stalo a postup vlády bol v tom čase a pri vtedajších poznatkoch o koronavíruse správny.

Dnes sme však inde. Prešiel mesiac opatrení a keďže nie všetky krajiny ich zvládli tak dobre ako Slovensko máme plno informácii o tom, ako sa vírus v nechránenej spoločnosti šíri, koho postihuje, u koho má horší priebeh, ktoré skupiny obyvateľstva mu podľahnú vo väčšej miere a umierajú.

Treba si uvedomiť, že aktuálny koronavírus a jeho kmene nie je obyčajná chrípka, ku ktorej sa často prirovnáva, a preto nie je možné nerobiť žiadne opatrenia alebo opatrenia už urobené úplne uvoľniť. Mortalita na tento vírus je jednoducho vyššia.

Opatrenia, ktoré sa doteraz na Slovensku urobili sú dobré z pohľadu obmedzenia šírenia koronavírusu, avšak majú aj sekundárne dôsledky a to katastrofálny dopad na ekonomiku. A to treba zopakovať a dobre si uvedomiť, ten dopad bude tak veľký, že jeho dôsledky budú väčšie ako dopady samotnej pandémie.

Už teraz odborníci odhadujú, že pokles hospodárstva na Slovensku bude v tomto roku 7,2 % a nezamestnanosť  narastie na 9 %, čo si osobne myslím, že je veľmi optimistický odhad a je naviazaný na iba mesačné uzavretie spoločnosti do karantény. Pri dlhšej dobe sa tieto čísla zdvojnásobujú.

Preto, s dnešnými poznatkami o víruse a s odhadmi dopadov na ekonomiku vieme prijať opatrenia, ktoré budú rovnako účinné ale budú mať menší dopad na ekonomický život krajiny a uchránia nás od chudoby, ktorá nám po týchto opatreniach, ktoré aktuálne platia, hrozí.

Jednoducho dozrel čas na zoptimálnenie opatrení.

Dnes vieme, že ochorenie, ktoré vírus spôsobuje je nebezpečné najmä pre starších ľudí (nad 65 rokov) a pre rizikové skupiny, ktorými sú najmä ľudia, ktorí majú aj iné vážne ochorenia (napríklad kardiovaskulárne, dýchacie, rakovinu a pod.).

Vieme teda na ktoré skupiny zacieliť opatrenia. Musíme chrániť dôchodcov, ktorí už však nemusia fungovať v ekonomickom procese a majú zabezpečený príjem, čo je pri ich ochrane výhodou. Treba im zabezpečiť nákupy, či už ako je to teraz, keď majú v potravinách svoje vyhradené hodiny alebo donáškou nákupu ku nim domov. Tiež im treba zabezpečiť stravu. Problém s nakazením môže byť u viacgeneračných rodín, kde žijú mladí so svojimi rodičmi a mohli by ich tak nakaziť. Tu treba vymyslieť nejaký spôsob ich ochrany.

Druhou rizikovou skupinou sú ľudia, ktorí majú jednu alebo viacero vážnych chorôb. Títo môžu podľahnúť ochoreniu covid-19 aj keď sú mladší. Preto ľudia, ktorí sa vnímajú ako rizikoví, by mali mať možnosť zostať v izolácii a štát by im mal dočasne poskytnúť dávku, povedzme vo výške najnižšieho dôchodku, ktorá by im umožnila prežiť finančne v izolácii dobu, ktorú budú považovať za potrebnú pre svoje zdravie. To by sa samozrejme týkalo iba ľudí, ktorí sú zamestnaní a nechcú vzhľadom na svoje ďalšie diagnózy, riskovať svoj život a zostali by radšej doma a pre ľudí, ktorí by sa rozhodli zostať doma kvôli takto ohrozenému členovi domácnosti.

Všetci ostatní sa však musia čo najskôr zapojiť do pracovného procesu. Ak na vírus ochorejú, tak sa z neho takmer iste vyliečia. Je to dôležité, kvôli ekonomike, kvôli prežitiu nás všetkých. Ak by opatrenia trvali ešte niekoľko týždňov, nebodaj mesiac, škody v ekonomike budú nezvratiteľné a náš prepad do chudoby veľmi bolestný.

Chrániť celú spoločnosť pred nákazou nemá ani zmysel, keď riziko fatálnych dôsledkov pre väčšinu populácie je minimálne.

Zdravý rozum hovorí, treba spustiť normálny život čo najskôr, kým sú škody ešte obnoviteľné. Je to samozrejme na politikoch a odborníkoch, aby hľadali vhodné spôsoby, ako život zase uviesť čo najviac do normálu bez ohrozenia rizikových skupín. Každopádne treba tak urobiť čo najskôr a neriskovať životy všetkých.

Titulok je samozrejme trocha nadsadený. Pravdepodobne situácia nedôjde až do stavu, keď nám bude hroziť hladomor. Ale v dnešnej globalizovanej ekonomike, keď my sami si nevieme vyrobiť viac ako 40 % potravín je i to možné.

Český minister poľnohospodárstva Miroslav Toman totiž priznáva, že na jeseň možno nebudeme mať z polí čo zbierať. Momentálne je v západnej Európe ale aj v Poľsku veľký problém so sezónnymi pracovníkmi, ktorí z východných štátov kvôli koronaopatreniam neprišli a sú problémy zo založením úrody.

Predstavme si situáciu, že na západe, odkiaľ dovážame potraviny do našich obchodov, poklesne produkcia v poľnohospodárstve a nebudú mať dostatok úrody, ktorú by k nám vyviezli. Čo budeme v takom prípade robiť? Že je to možné, sme videli na zdravotníckom materiáli, ktorý si Nemecko jednoducho zadržalo. Rovnako môžu obmedziť vývoz potravín do iných krajín, ak týchto nebudú mať vo vlastných krajinách dostatok.

Preto dnes iste neschybia tí, ktorí si posadia čo najviac plodín sami a normálne plodiny, ako zemiaky a obilie by mali posadiť aj veľkopestovatelia repky olejnej a iných technických plodín. Na jeseň sa ukáže, či sme konali múdro.

Aby sme sa však vyhli týmto temným scenárom, musíme čo najskôr začať normálne fungovať. Chodiť do práce a starať sa o naše ekonomické prežitie. A toto je momentálne aj hlavná úloha vlády. Koronu vláda zvládla a teraz musí zvládnuť reštart ekonomiky tak, aby jej vynútené zastavanie Slovensko a jeho obyvateľov čo najmenej bolelo.

Karol Kalapik