MS pripravilo komplexnú zmenu inštitútu tzv. kajúcnika

Spolupracujúca osoba bude mať takisto lehotu 180 dní na priznanie sa k vlastnej trestnej činnosti, pravdivo vypovedať o trestnej činnosti iných osôb, ako aj vydať výnosy z trestnej činnosti. Táto lehota začína plynúť od momentu, keď sa tzv. kajúcnik rozhodne spolupracovať. Po uplynutí tejto lehoty takáto spolupracujúca osoba bude musieť potvrdiť, že poskytla úplnú a pravdivú výpoveď a že neexistujú ďalšie podstatné okolnosti, o ktorých vie.

„Ak takýto kajúcnik nebude vypovedať úplne a pravdivo o svojej trestnej činnosti či trestnej činnosti iných, alebo nevydá výnosy z trestnej činnosti, prokurátor bude povinný odobrať benefity a vzniesť takejto osobe obvinenie,“ ozrejmil Susko. Doplnil, že to isté bude platiť v situácii, keď spolupracujúci obvinený spácha nový trestný čin. Susko zdôraznil, že výpoveď kajúcnika nebude môcť byť jediným dôkazom vedúcim k obžalobe alebo odsúdeniu s tým, že bude musieť byť vždy podporená ďalšími dôkazmi. Akákoľvek výpoveď spolupracujúcej osoby bude prípustná aj po uplynutí 180-dňovej lehoty, avšak už nebude môcť dostať žiaden benefit ako kajúcnik.

Zaviesť sa takisto má explicitná kontrola primeranosti benefitov, ktoré nesmú byť neprimerané vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti kajúcnika v pomere k odhaľovanej trestnej činnosti. Dozor nad zákonnosťou a primeranosťou spolupráce má vykonávať prokurátor, pričom jeho postup bude možné preskúmať, či už na návrh obvineného, poškodeného alebo samotnej spolupracujúcej osoby. „Proti rozhodnutiam o zákonnosti benefitov bude prípustná sťažnosť a rozhodovať o nej bude súd. Zavádza sa tak súdny prieskum benefitov na návrh a sťažnosť oprávnených osôb, čím sa narúša doterajší princíp, ktorý ponechával podmienky spolupráce v prípravnom konaní čisto v rukách prokurátora bez súdnej kontroly,“ vysvetlil Susko.

Po novom majú byť záznamy o spolupráci súčasťou spisu a jednotlivé strany konania k nim budú mať zásadne prístup. Súd bude podľa Suskových slov pri rozhodovaní povinný v odôvodnení rozsudku výslovne hodnotiť dôveryhodnosť spolupracujúcej osoby a pravdivosť jej výpovede, rozsah poskytnutých benefitov a pomer medzi týmito benefitmi a závažnosťou odhaľovanej trestnej činnosti. „Ak spolupracujúca osoba poruší podmienky spolupráce, napríklad tým, že klame, odmietne vypovedať alebo spácha ďalší trestný čin, následne tak stratí nároky na benefit, môže byť opätovne trestne stíhaná, alebo teda je povinnosť opätovne ju trestne stíhať a môže dôjsť aj v takomto prípade k obnove konania, ak už takéto konanie bolo skončené,“ spresnil Susko.

Navrhovaná právna úprava podľa ministra zvyšuje požiadavky na overovanie výpovedí a obmedzuje ich zneužiteľnosť. Dodal, že cieľom legislatívnej zmeny je tiež vyvážiť potrebu efektívneho boja proti závažnej kriminalite a ochranou spravodlivého procesu tak, aby bola zachovaná hodnovernosť a integrita trestného konania. Návrh zákona podľa Suska zohľadňuje aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Pri koncipovaní návrhu sa rezort podľa Suska inšpiroval zahraničnou právnou úpravou, najmä Talianska.

Susko sa v prípade inštitútu kajúcnika vyjadril aj k novele Trestného poriadku z decembra 2025, ktorej účinnosť pozastavil Ústavný súd SR. Ozrejmil, že decembrová právna úprava nie je súčasťou aktuálneho návrhu zákona a že ju tam ministerstvo neplánuje zapracovať, ani keby Ústavný súd rozhodol, že minuloročná novela je v súlade s Ústavou SR.