Môj profil 
Predplatné
Vtedajší režim však neudelil Sokolovi štátny súhlas po vysviacke a znemožňoval mu tým postúpiť v cirkevnej hierarchii. Zastával len najnižšiu funkciu kaplána v Šuranoch, Leviciach, Bratislave a v Štúrove. Po uvoľnení režimu v roku 1968, keď bola zrušená povinnosť žiadať o štátny súhlas, ho biskup Ambróz Lazík vymenoval za prefekta kňazského seminára v Bratislave. V rámci normalizácie spoločnosti v 70. rokoch 20. storočia ho úrady z tohto postu odvolali a opäť poslali za kaplána do Serede.
Tam sa stal správcom farnosti a v roku 1975 dekanom. V roku 1981 ho biskup Július Gábriš navrhol za správcu trnavskej farnosti. S týmto návrhom však štátne orgány nesúhlasili. Pre štát bol stále neprijateľný ako biskup, akceptovaný bol iba Vatikánom.
Biskup Gábriš tajne vymenoval 9. apríla 1981 Jána Sokola za metropolitného konzultora na obdobie troch rokov a 2. októbra 1984 na obdobie ďalších piatich rokov. Po smrti trnavského biskupa Júliusa Gábriša 13. novembra 1987 musel zbor konzultorov zvoliť nového administrátora Trnavskej arcidiecézy.
Stal sa ním 14. novembra 1987 Ján Sokol. Režim jeho voľbu neschválil. Ján Sokol zostal vo funkcii arcidiecézneho administrátora nelegálne. Voči štátnym orgánom v nasledujúcom období zastupoval Trnavskú arcidiecézu tajomník arcibiskupského úradu Mikuláš Turányi. S cieľom nájsť dohodu o novom biskupovi prišla na územie Slovenska začiatkom roka 1988 vatikánska komisia, ktorá rokovala so štátnymi orgánmi.
Výsledkom pôsobenia komisie bola dohoda na osobe Jána Sokola. Štát vydal súhlas 18. mája 1988. Cirkev 19. mája 1988 oficiálne oznámila vymenovanie Jána Sokola za titulárneho biskupa lunenského a zároveň za apoštolského administrátora Trnavskej arcidiecézy.
Ján Sokol prijal 12. júna 1988 v Trnave v katedrále sv. Jána Krstiteľa biskupské svätenie z rúk Francesca Colasuonna, hlavnými spolusvätiteľmi boli banskobystrický biskup Jozef Feranec a nitriansky biskup Ján Pásztor. Do úradu arcibiskupa ho uviedli 10. septembra 1989. Počas návštevy Česko-Slovenska 22. apríla 1990 mu pápež Ján Pavol II. v Bratislave – Vajnoroch odovzdal symbol metropolitného úradu – arcibiskupské pálium.
Arcibiskup Sokol pôsobil ako metropolita Slovenska do vzniku novej arcidiecézy na Slovensku – Košickej arcidiecézy v roku 1995, odvtedy bol metropolitom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Od 31. augusta 2000 do septembra 2003 pôsobil ako podpredseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS).
Pápež Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 rozhodol o reorganizácii diecéz Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Boli novozriadené Bratislavská arcidiecéza pod vedením arcibiskupa Stanislava Zvolenského a Žilinská diecéza s diecéznym biskupom Tomášom Galisom.
Trnavská arcidiecéza pracovala na čele s arcibiskupom Jánom Sokolom. Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil 10. októbra 2003 arcibiskupovi Jánovi Sokolovi k jeho 70. narodeninám Kríž prezidenta SR I. triedy za celoživotné dielo v oblasti teológie, ekumenický dialóg a zveľaďovanie kresťanského života na Slovensku.
Arcibiskup Ján Sokol sa nikdy netajil svojím pozitívnym vzťahom k prvej Slovenskej republike a jej prezidentovi Jozefovi Tisovi. V rozhovore pre televíziu TA3 uviedol, že to bolo obdobie intenzívneho budovania štátu a napriek vojne v Európe bola prvá SR ostrovom blahobytu.
Meno Jána Sokola sa objavilo aj v Registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktoré na svojej webovej stránke uverejnil Ústav pamäti národa a v ktorých figuruje ako dôverník i agent. V januári 2007 zverejnila KBS historické dokumenty, ktoré údajnú spoluprácu Sokola s ŠtB vážne spochybnili.
Pápež Benedikt XVI. v apríli 2009 prijal od Jána Sokola zrieknutie sa úradu. Sokol požiadal o uvoľnenie z funkcie v zmysle Kódexu kánonického práva, ktorý žiada, aby arcibiskupi vo veku 75 rokov predložili zrieknutie sa úradu. Pápež Benedikt XVI. jeho rezignáciu prijal 18. apríla 2009 a na jeho miesto vymenoval Róberta Bezáka, zároveň poveril Jána Sokola spravovaním arcidiecézy na obdobie, pokým Róbert Bezák neprijme biskupskú vysviacku.
Vzťah medzi Jánom Sokolom a jeho nástupcom nebol pozitívny, o čom svedčí veľmi ostrý list Róberta Bezáka Jánovi Sokolovi zo dňa 13. septembra 2009. Trnavským arcibiskupom je v súčasnosti Mons. Ján Orosch. Emeritný arcibiskup Ján Sokol žije na odpočinku v Trnave.
Článok pôvodne vyšiel na napalete.sk
.jpg)
