Hneď ako vypukol škandál okolo Mogheriniovej, začala sa v Bruseli obranná kampaň. Stále viac ľudí sa snaží bagatelizovať korupčný prípad tejto političky, akoby išlo len o administratívnu chybu a nie o korupčnú kauzu, ktorá spochybňuje dôveryhodnosť všetkých inštitúcií EÚ, píše denník Mandiner.

Aké nedorozumenie?!

Od prvých dní korupčného škandálu spojeného s Federicou Mogheriniovou sa v Bruseli začali s pozoruhodnou rýchlosťou objavovať hlasy, ktoré tvrdili, že „obvinenia sú bezvýznamné“, ide o „nedorozumenie“ alebo „prehnanú reakciu“.

Podľa európskeho portálu Euractiv sa hneď aktivoval ochranný “reflex bubliny”: úradníci, priatelia a bývalí kolegovia urýchlene bagatelizovali pochybnosti, ktoré vzbudila Európska prokuratúra (EPPO), s cieľom celý korupčný škandál zamiesť v tichosti pod koberec.

Tento jav nie je nový. Podľa zdroja sa objavuje rovnaká metodika, akú skôr použila grécka europoslankyňa Eva Kaili  a jej blízky okruh. (Pred tromi rokmi bola Eva Kaili– vtedy podpredsedníčka Európskeho parlamentu – zatknutá vo svojom dome v Bruseli po tom, čo donútila svojho otca utiecť s 720 000 eur v hotovosti. Pomaly, ale isto, ona a jej partner Francesco Giorgi, s pomocou sympatických novinárov, rozbehli energickú kampaň za jej politický návrat, ktorá teraz dosahuje vrchol.)

Postup je jednoduchý : 1. zaplaviť prokurátorov papierovaním; 2.zaútočiť na kritické (a kritizujúce) médiá; 3. vykresliť Belgicko ako miesto bezprávia – to všetko s cieľom odvrátiť súdny proces a zmariť prípad proti nim.

Jediný rozdiel je v tom, že teraz sú v centre pozornosti nielen politickí, ale aj diplomatickí lídri – napriek tomu je naratív podobný.

Bránia si šéfku

Mnohí v bruselskej bubline siahajú po rovnakej stratégii na obranu Federicy Mogheriniovej, ktorá odstúpila z funkcie vedúcej diplomatickej akadémie College of Europe, a Stefana Sannina, vysokého úradníka EÚ, ktorý tiež predčasne „odišiel do dôchodku“ po tom, čo bol minulý týždeň zatknutý v súvislosti s možným korupčným škandálom . Je však prekvapujúce, že sa to stalo tak rýchlo.

Európska prokuratúra (EPPO) vzniesla podozrenie, že Federica Mogheriniová a Stefano Sannino mohli hrať nejasnú úlohu v tendri súvisiacom so zriadením Diplomatickej akadémie – projektu, ktorý považovali za jeden z vrcholov svojho odkazu. Avšak už v počiatkoch sa našli ľudia, ktorí tvrdili, že čokoľvek sa stalo, mohlo ísť len o „menšiu administratívnu chybu“ a nie o korupčný škandál.

V čele obhajoby nestojí len tak hocikto. Enrico Brivio, bývalý hovorca Komisie, ktorý sa o kauze vyjadril, že sa robí veľa kriku pre nič. „Ide o prehnaný rozruch“, povedal a argumentoval tým, že tento škandál sa ani zďaleka nepodobá na korupčnú kauzu známu ako Quatargate (tých káuz v európskych kruhoch bolo podstatne viac – Huaweigate, Reyndersage, a azda najznámejšia Pfizergate, pozn. red).

 „Aj keby došlo k procesnej chybe v prospech jednej inštitúcie vo verejnom obstarávaní, nešlo o finančný podvod na osobný prospech,“ presviedča Brivio.

Toto stanovisko poskytol bez akýchkoľvek dôkazov, je založené výlučne na jeho osobnom presvedčení. Dodal, že Mogheriniovú a Sannina pozná ako „čestných a oddaných úradníkov“. A tým pre neho korupčný škandál okolo týchto mien končí.

Guillaume Duval, bývalý asistent exkomisára pre diplomaciu Josepha Borella,  uviedol veľmi podobný argument, keď napísal: „S najväčšou pravdepodobnosťou nejde o osobné obohatenie ani spreneveru európskych fondov“. Avšak toto tvrdenie predložil  opäť bez dôkazov, keďže sám priznal, že nemá prístup k spisu. Podľa Duvala orgány EÚ použili pri vyšetrovaní „neprimerané prostriedky”.

Úradníkov, ktorí kryjú chrbát Mogheriniovej, je množstvo.

Alberto Alemanno, dlhoročný komentátor etiky EÚ, dokonca zašiel až tak ďaleko, že povedal, že „to Európsky úrad prokurátora (EPPO) by mal byť pod dohľadom“ – a nie Mogheriniová.

Federica Mogheriniová zase obhajovala správnosť postupu akadémie College of Europe (Kollégium Európy) a korupciu tak nepriamo odmietla.

Ale je to naozaj to, o čom je tento prípad?

Tí, ktorí túto otázku bagatelizujú, neustále odvádzajú pozornosť od hlavného bodu. Otázka nie je, či došlo k osobnému obohateniu – korupcia v tomto prípade zahŕňa oveľa širšiu škálu ako „len“ osobné obohatenie.

Akadémia College of Europe totiž nebola len malým projektom: fungovala by ako trvalá štruktúra, ktorá by vyškolila tisíce budúcich diplomatov, budovala by svoje siete a formovala diplomaciu EÚ na desaťročia dopredu.

Niet divu, že pri takomto veľkom riziku má mnoho ľudí záujem zamiesť to pod koberec.

A zároveň sa vynára sa otázka: Ako môže EÚ dôveryhodne poučovať členské či kandidátske krajiny, ako je napríklad Ukrajina, o protikorupčných štandardoch, keď „ na domácej scéne“ reaguje zľahčovaním, kritizovaním populizmu a podkopávaním vyšetrovania vedeného jej vlastnými súdnymi (a protikorupčnými) orgánmi?

Prečítajte si tiež:

• Škandály, ktoré sú prepletené s Európskou komisiou už dávno presahujú mieru slušnosti
• Najväčší korupčný škandál v EÚ v súčasnosti. Nad Leyenovou sa opäť zmráka, problémov je viac. Môžu spustiť reťazovú reakciu
• „Ryba smrdí od hlavy“