Ministri 7 krajín EÚ podpísali deklaráciu k ekologickému poľnohospodárstvu

Beladice 7. októbra 2014 (TASR/HSP)

Zástupcovia agrorezortov zdôraznili, že súhlasia so zvýšením kontroly ekologických produktov, kontroly by však nemali ísť cestou vytvárania špeciálnych skupín určených výlučne na kontrolu ekologickej produkcie

Spoločnú deklaráciu k ekologickému poľnohospodárstvu podpísali dnes v Beladiciach v okrese Zlaté Moravce zástupcovia rezortov poľnohospodárstva siedmich členských krajín Európskej únie (EÚ).

„Sektor ekologického poľnohospodárstva sa veľmi dynamicky rozvíja, dokonca aj v čase ruských sankcií. Medziročný nárast predstavuje 9 %, preto je ekologické poľnohospodárstvo pokladané za jeden z hlavných smerov, ktorým by sa mala poľnohospodárska výroba v budúcnosti uberať,“ konštatoval minister pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR Ľubomír Jahnátek.

Európska komisia (EK) na tento trend zareagovala tým, že pripravila nové podmienky pre ekologickú prvovýrobu, výrobu, distribúciu a predaj ekologických potravín. Zástupcovia agrorezortov zo Slovenska, Slovinska, z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Bulharska deklarovali svoju podporu rozvoju ekologickej výroby, vyjadrili však pochybnosti, že najnovšie navrhovaná smernica Európskej komisie (EK) dokáže zdynamizovať a podporiť rozvoj ekologickej výroby. „V nariadení k ekologickému poľnohospodárstvu sú niektoré veci, ktoré by znamenali koniec výroby v malých poľnohospodárskych podnikoch,“ povedal minister pôdohospodárstva, lesníctva a potravinárstva Slovinskej republiky Dejan Židan.

Jedným z hlavných problémov je otázka, ako zabezpečovať ekologickú prvovýrobu, výrobu, distribúciu a predaj ekologických produktov. „Podmienky v jednotlivých členských štátoch sú rôzne. Šesť zúčastnených krajín sa v Beladiciach zhodlo, že v súčasnom štádiu vývoja ekologickej produkcie by nebolo zmysluplné pristúpiť na princíp čistej ekologickej produkcie,“ konštatoval Jahnátek. Znamenalo by to, že poľnohospodársky podnik, ktorý sa zaoberá napríklad produkciou ekologického ovocia, by musel vykonávať ekologickú produkciu vo všetkých produktoch. „Mohlo by to spôsobiť zabrzdenie rozvoja v týchto podnikoch. Domnievame sa, že na určité obdobie by mala byť umožnená zmiešaná produkcia, samozrejme, za prísnej kontroly,“ vyjadril postoj účastníkov stretnutia slovenský minister pôdohospodárstva. Jedine Česká republika podporuje stopercentnú čistú ekologickú produkciu. „Je pre nás veľmi dôležité celkom jasne od seba odlíšiť tých, ktorí robia konvenčnú a ktorí robia ekologickú produkciu,“ povedal minister pôdohospodárstva Českej republiky Marian Jurečka.

Zástupcovia agrorezortov zdôraznili, že súhlasia so zvýšením kontroly ekologických produktov, kontroly by však nemali ísť cestou vytvárania špeciálnych skupín určených výlučne na kontrolu ekologickej produkcie. „Je tu snaha, aby sa vykonávacie predpisy realizovali prostredníctvom delegovaných aktov. Myslíme si, že toto nie je cesta do budúcna. Mal by sa využívať v súčasnosti platný mechanizmus. Sme za to, aby delegované akty boli vykonávané minimálne a dávame prednosť riadne vykonávacím aktom, ktoré EK používa aj pri iných spoločných politikách.“

Rozdielny názor ako EK majú agrárni ministri aj v otázke používania loga na označenie ekologických potravín. EK predpokladá používanie jedného spoločného loga Európskej únie. Mnohé členské štáty únie však majú zavedené vlastné logo, ktoré spotrebitelia poznajú. „Podporujeme myšlienku používania národného loga a súčasne aj loga Európskej únie,“ konštatoval Jahnátek.

jf