Ministerstvo obrany: Hrob neznámeho vojaka je symbolom vlastenectva a hrdinstva

Podľa samosprávy slúži ako symbol pamiatky, zároveň stability hodnôt a kultúrneho dedičstva a je neoddeliteľnou súčasťou národnej identity. Od decembra 2022 má takéto oficiálne protokolárne miesto aj hlavné mesto Bratislava.

„Je trvalým symbolom našej hlbokej úcty k tým statočným ľuďom v našich dejinách, ktorí na vojnovom poli vzdorovali násiliu, totalite a neprávosti. A svojím heroickým konaním sa vyznamenali v neľútostnom zápase o slobodu, demokraciu a právo v našej vlasti, pričom v ňom stratili svoj život,“ skonštatoval Bachratý.

Hrob neznámeho vojaka je podľa rezortu obrany taktiež nadčasovým umeleckým stvárnením lásky a oddanosti k rodnej vlasti, najväčšej možnej obety jej obrancu, a to položením vlastného života. Prispievať má nielen k vlastenectvu občanov, ale aj k formovaniu ich pevného morálneho ducha a hrdosti na minulosť predkov. Je zároveň trvalým odkazom všetkým, že ich prípadná obeť pri obrane vlasti nebude nikdy zabudnutá a natrvalo sa zapíše do historickej pamäte národa.

Začiatok riešenia protokolárneho miesta v Bratislave možno datovať od konca roka 1993, keď Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vypracoval námety na jeho riešenie. Ďalšie návrhy boli predložené rôznymi spoločenskými organizáciami v rokoch 1996, 1999 a 2006. Úspešným bol až Klub generálov SR, ktorý predložil návrh 14. februára 2017 a s ktorým sa vtedajší minister obrany Peter Gajdoš stotožnil. Gestorom sa stal štátny tajomník rezortu obrany Marián Saloň, ktorému odbornú pomoc poskytol riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič.

Umiestnenie Hrobu neznámeho vojaka bolo následne zvolené po náročných rokovaniach štátnej správy a samosprávy. Za najvhodnejšiu lokalitu bolo vybrané Rázusovo nábrežie v Starom Meste, kde je podľa ministerstva možné vykonávať nielen pietne akty za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov a významných zahraničných štátnych návštev, ale miesto je ľahko prístupné širokej verejnosti.

S jeho umiestnením súhlasili v čase plánovania realizácie bratislavský magistrát aj mestská časť Staré Mesto, návrh schválila aj vláda SR v októbri 2021. Samotná mestská časť, na území ktorej sa nachádza, vníma, že miesto má svoje výhody aj nevýhody. Citeľné sú priestorové a dopravné obmedzenia, najmä pri väčších akciách.

„Odkaz, ktorý Hrob neznámeho vojaka komunikuje, by si podľa aktuálneho vedenia mestskej časti zaslúžil veľkorysejšie, monumentálnejšie miesto,“ uviedla pre TASR hovorkyňa staromestského starostu Veronika Gubková. Na druhej strane je však podľa nej myšlienka pamätníka bezprostredne prítomná vo verejnom priestore pre široké a rôznorodé publikum.

Podoba pamätníka vzišla z výtvarnej súťaže, ktorú organizovala mestská časť v roku 2021. Do výzvy sa zapojilo 24 návrhov zo Slovenska, Česka a Moravy. Víťazom sa stalo dielo, ktoré má tvar levitujúceho kruhu symbolizujúceho štít padajúci alebo opierajúci sa o zem, doplnené je o motív večného ohňa, v noci svetelného lúča. Pamätník je zároveň podsvietený. Samotný tvar kruhu zastupuje podľa autora návrhu aj symbol času a večnosti, čím odkazuje k pietnemu miestu pamätníka.

Uložené sú v ňom zároveň ostatky neznámeho vojaka 1. čs. armádneho zboru, ktorý bojoval na duklianskom bojisku v Karpatsko-duklianskej operácii. Dukla, respektíve duklianske bojisko, označované v historických prácach ako „Brána k domovu“, patrí podľa ministerstva obrany k najvýznamnejším bojiskám našich novodobých vojenských dejín. „Tu sa začalo priame oslobodzovanie našej vlasti, ktoré si vyžiadalo mnoho ľudských obetí a strádania. Takže logickým vyústením bolo uctenie si pamiatky všetkých našich padlých vojakov uložením pozostatkov jedného z neznámych hrdinov do Hrobu neznámeho vojaka v Bratislave,“ vysvetlil Bachratý s tým, že pozostatky neznámeho vojaka, bojovníka z Dukly, našli miesto posledného odpočinku aj v Hrobe neznámeho vojaka v Prahe na Vítkove.