Môj profil 
Predplatné
V pozícii úradujúceho predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ide o jeho prvú cestu do konfliktných regiónov OBSE.
Lajčák zhodnotil prvú časť svojho programu ako užitočnú. Najskôr podľa vlastných slov absolvoval veľmi detailný brífing na pôde Osobitnej pozorovateľskej misie (SMM) OBSE na Ukrajine o aktivitách a problémoch na mieste jej pôsobenia.
Následne rokoval s ministrom obrany Stepanom Poltorakom a premiérom Volodymyrom Hrojsmanom, ako aj s ukrajinskou delegáciou v trilaterálnej kontaktnej skupine pre urovnanie situácie v Donbase.
Poznatky, ktoré minister na Ukrajine získa, plánuje zužitkovať počas svojej februárovej návštevy Moskvy. “Všetky poznatky, ktoré mám z ukrajinskej cesty, použijem, aby sme sa naozaj snažili identifikovať veci, v ktorých sa dá dosiahnuť pokrok,” uviedol s tým, že sa mu podarilo dosiahnuť dobré východisko pred ďalšími rokovaniami. Minister podľa vlastných slov získal dlhý zoznam vecí, kde si ukrajinská strana myslí, že by sa dal dosiahnuť nejaký pokrok, alebo je pripravená urobiť ústretové kroky.
Na stretnutí s ukrajinskou delegáciou v rámci trilaterálnej kontaktnej skupiny sa spomínal napr. “istý audit plnenia minských dohôd, aby sa jasne ukázalo, kto čo plní a kto čo neplní”.
Rovnako užitočné bolo podľa ministra aj rokovanie s ukrajinským predsedom vlády. Lajčák na ňom zdôraznil potrebu toho, aby nadchádzajúce prezidentské aj parlamentné voľby boli zorganizované štandardným spôsobom, ktorý zodpovedá všetkým štandardom Európskej únie. Pripomenul mu, že okrem výsledku volieb medzinárodné spoločenstvo zaujíma hlavne to, aby nemohli byť spochybnené a spochybniteľné.
S ministrom obrany potom hovorili o konkrétnych vojenských témach, akými sú odmínovanie či dodržiavanie prímeria. Lajčák v tejto súvislosti spomenul jediný most pre peších v Luhanskej oblasti, ktorý bol poškodený, čo najmä v zime komplikuje prekračovanie hranice tamojším obyvateľom. Príkladom riešenia vecí by podľa ministra bolo, pokiaľ by sa podarilo dosiahnuť dohodu o jeho rekonštrukcii.
Plánované stretnutie s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom sa napokon neuskutočnilo, pretože prezident odcestoval v rámci predvolebnej kampane na sever krajiny, kde hovoril o téme energetickej nezávislosti.
Lajčák povedal, že SR vníma svoje predsedníctvo v OBSE veľmi vážne a “chceme, aby bolo užitočné”. “Máme národné záujmy na tom, aby sa ten konflikt čo najskôr ukončil a aby táto krajina mohla byť bezpečná a prosperujúca,” povedal minister.
Incident v Azovskom mori označil ako rozdiel v interpretácii. Rozšírenie mandátu misie OBSE o Azovské a Čierne more musí podľa neho vychádzať z potreby Ukrajiny a Ruska a musí sa na tom zhodnúť všetkých 57 účastníckych krajín. “V tejto chvíli pohyb týmto smerom nevidím. Pokiaľ by sa však na potrebe rozšíriť mandát misie aj o tieto oblasti zhodli Ukrajina a Rusko, ostatné krajiny by to podporili,” dodal. Misia OBSE túto oblasť monitoruje zo súše aj pomocou dronov.
OBSE na Ukrajine pôsobí v podobe pozorovateľskej misie a trilaterálnej skupiny. Z pozície úradujúceho predsedu OBSE však Lajčák podporí všetky formáty politických rokovaní ako napríklad rokovania normandského formátu.
V stredu Lajčák so svojou delegáciou navštívi kontaktnú líniu v konfliktnej zóne v Luhanskej oblasti na východe krajiny, kde sa bude rozprávať s ľuďmi, ktorí sú priamo dotknutí konfliktom, a bude sa pýtať na ich názory.
Minister Lajčák sa podvečer presunul z Kyjeva do Charkova, kde absolvoval stretnutie s gubernátorkou Charkovskej oblasti Julijou Svitlyčnou. Spoločne s rezortným partnerom Pavlom Klimkinom a predstaviteľmi charkovskej administratívy tam slávnostne otvoril honorárny konzulát SR v Charkove.
Jednou z priorít slovenského predsedníctva v OBSE počas roku 2019 je snaha o riešenie ukrajinského konfliktu a zmierňovanie jeho následkov na civilné obyvateľstvo. Slovenská diplomacia má taktiež ambíciu počas tohto roka dopomôcť k obnove politického dialógu medzi Ruskom a Ukrajinou.
.JPG)
.jpg)
