Môj profil 
Predplatné
Keď ide o zabezpečovania práv týchto osôb, Horanič si myslí, že platná legislatíva je pre ľudí s mentálnym postihnutím pomerne priaznivá, horšie je to však v realite. „Stále máme veľkokapacitné zariadenia sociálnych služieb, mnohým ľuďom s mentálnym postihnutím sú odopierané viaceré základné ľudské práva, napríklad právo na súkromie, právo na rodinný život, právo na prácu či právo na nakladanie s vlastným majetkom. Objektívne možno povedať, že ľudia s mentálnym postihnutím sú najviac diskriminovanou skupinou prakticky vo všetkých oblastiach života.“
Ľudia s mentálnym postihnutím sa s diskrimináciou stretávajú aj pri zamestnávaní. Napriek tomu, že sa celková miera nezamestnanosti na Slovensku znižuje, Horanič upozorňuje, že v skupine ľudí s mentálnym postihnutím nebadáme zásadný nárast ich zamestnanosti. „Je to pravdepodobne spojené s tým, že zamestnávatelia ich stále nevnímajú ako pracovnú silu, ako niekoho, kto reálne dokáže pracovať a byť pre zamestnávateľa užitočný. Vďaka tomuto prístupu má iba veľmi málo ľudí osobné skúsenosti s tým, že jeho kolega má mentálne postihnutie. A preto existuje aj málo príkladov dobrej praxe, na ktoré by sme sa mohli odvolávať. Ak to spojíme so všeobecne nižšími ambíciami ľudí s mentálnym postihnutím, vzniká mix, ktorý spôsobuje, že ľudia s mentálnym postihnutím si iba veľmi ťažko nachádzajú zamestnanie,“ zdôraznil. Väčšinou sa zamestnajú tí, ktorým pomôžu rodičia alebo ich blízki. Pokiaľ sa nájde taký zamestnávateľ, ktorý im dá šancu, Horanič uvádza, že spravidla je potrebný istý čas na to, aby sa znevýhodnený pre konkrétnu pracovnú pozíciu zaškolil, spoznal pracovné prostredie, kolegov, systém práce.
Na pracovisku sa však ľudia s mentálnym postihnutím môžu stať terčom posmeškov či dokonca šikany. „Kolegovia by mali byť dostatočne vyspelí na to, aby sa takéhoto konania zdržali,“ dodal. Podľa neho, by mal zamestnávateľ posúdiť, či pracovný kolektív, do ktorého chce zaradiť človeka s mentálnym postihnutím, je schopný prijať ho a v prípade potreby mu aj pomôcť.
Základom toho, aby mohli ľudia s mentálnym postihnutím zotrvať vo svojom prirodzenom prostredí a zároveň, aby ich postihnutie čím menej negatívne ovplyvnilo funkčnosť ich rodiny, sú komunitné služby a tie by sa podľa Horaniča mali rozvíjať. „Vzdelávací systém by mal umožniť získať také vedomosti a zručnosti, ktoré korešpondujú s potrebami trhu práce a zohľadňujú obmedzenia, ktoré sú spôsobené mentálnym postihnutím,“ uzavrel.
.JPG)
.jpg)
